Pellegrini je najdôveryhodnejším politikom. Kto za ním nasleduje?
Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku je šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini, ktorému dôveruje 40 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila televízia Markíza v diskusnej relácii Na telo.
Na druhom mieste skončil predseda Smeru-SD Robert Fico s dôveryhodnosťou na úrovni 37 percent nasledovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorej dôveruje 36 percent opýtaných.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: FOTO: Saková s Dolinkovou ako ich nepoznáte! Sexice vyrazili všetkým dych!
Rebríček dôveryhodnosti
V rebríčku dôveryhodnosti nasledujú:
- predseda SNS Andrej Danko a líder strany Republika Milan Uhrík s dôveryhodnosťou zhodne 29%,
- premiér Ľudovít Ódor 26%,
- predseda KDH Milan Majerský 23%,
- šéf parlamentu a strany Sme rodina Boris Kollár 22,
- líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka 19%,
- predseda Demokratov Eduard Heger a predseda SaS Richard Sulík obaja 16%,
- šéf ĽSNS Marian Kotleba 14%,
- líder strany Aliancia Krisztián Fórro 10%,
- predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič 8%.

Podľa prieskumu má však každý zo spomenutých politikov väčšiu mieru nedôvery ako dôvery. Najdôveryhodnejšiemu Petrovi Pellegrinimu zároveň nedôveruje 59 percent opýtaných a najmenej dôveryhodnému Igorovi Matovičovi nedôveruje až 91 percent respondentov prieskumu.
Zdroj: SITA (sa)
Odporúčané články
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) má vypovedať zmluvu so spoločnosťou Ukrenergo o núdzových dodávkach elektriny na Ukrajinu. Vyplýva to zo stredajšieho uznesenia vlády z 4. marca. Opatrenie má byť recipročnou reakciou na zastavenie prepravy ropy ropovodom Družba.
Rozdiel volebných preferencií medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Smer je v najnovšom prieskume minimálny. Ak by sa voľby do parlamentu konali v druhej polovici februára, prvá priečka aj naďalej patrí hnutiu PS, ktoré by volilo 18,8 percenta voličov.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.