Veľké zmeny v SASKE: Sulík ako predseda končí, dôležité rozhodnutie urobil aj Droba
Líder strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík nebude kandidovať za predsedu strany na najbližšom straníckom kongrese, ktorý bude 23. marca 2024. Oznámil to v pondelok (23. októbra) na tlačovej konferencii.
NAJIDEÁLNEJŠÍ ČAS
„Zmena na poste predsedu prichádza v čase, keď nemáme žiadne vnútorné pnutia v strane, v dostatočnom predstihu, aby sa všetci dokázali na to pripraviť a prichádza po diskusii s mojimi najbližšími kolegami,“ povedal Sulík, ktorý tak už nebude predsedom strany po 15 rokoch na jej čele. Republikovej rade a následne na kongrese strany Sulík navrhne zmeniť stanovy strany tak, aby vznikla nová funkcia čestného predsedu, o ktorú sa plánuje uchádzať. „Čestný predseda nebude mať žiadne rozhodovacie právomoci, nebude môcť byť členom republikovej rady, bude mať iba dozornú funkciu. Z tejto pozície, ak by som sa ním stal, plánujem podporovať nového predsedu,“ vyhlásil.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Hirman (exkluzívne): Za chaos môžu Matovič, Sulík a Fico
Sulík bude kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu v eurovoľbách, ktoré budú 8. júna. Postaviť chce silnú kandidátku a dosiahnuť pre SaS zisk troch mandátov. Podotkol, že v prvých voľbách do európskeho parlamentu nezískali žiaden mandát, v druhých jeden a v tretích dva. „Som presvedčený, že v Európskom parlamentu budem viac platný ako tu v Národnej rade SR, keby som bol poslanec, napríklad pri podaniach na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom, pozn. SITA), ktoré sa robia pri rozkrádačkách eurofondov,“ uviedol Sulík a dodal, že s tým má skúsenosti, keďže to robil už aj v minulosti.
V prípade, že by SaS získala dva mandáty v europarlamente, do slovenského parlamentu by prišli náhradníci Karol Galek a Jana Kiššová. Sulík plánuje kandidovať aj v najbližších voľbách do Národnej rady SR, ktoré budú najneskôr v septembri 2027, nie však už z prvého miesta kandidátky, keďže to obsadí nový predseda.
MOŽNÍ NÁHRADNÍCI
Ako svojich možných nástupcov na poste predsedu SaS menoval v abecednom poradí Janu Bittó Cigánikovú, Petra Cmoreja, Juraja Drobu, Karola Galeka, Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu, Ľudovíta Paulisa a Mariána Viskupiča. Dodal, že majú aj ďalšie mená, ako je Ondrej Dostál, Alojz Hlina, Jana Kiššová, Vladimír Ledecký, Vladimíra Marcinková, Ján Oravec či Tomáš Szalay, no títo nie sú členmi strany.
Sulík zdôraznil, že keďže je z koho vyberať, strana je dlhodobo etablovaná a má kvalitný program, nemá o budúcnosť SaS ani najmenšiu obavu. Jeho nástupca bude môcť počítať s jeho plnou podporou. Povedal, že má svojho favorita, no jeho meno neprezradí. Podotkol, že už po poslednom kongrese strany sa vyjadril, že ak má SaS pokračovať ďalej, bude treba kultivovanou cestou vymeniť predsedu strany. Podľa svojich slov už nie je najmladší, je na čele strany 15 rokov a správny čas na výmenu predsedu je podľa neho po voľbách. Zároveň dodal, že od dnešného dňa až do kongresu nebude strana prijímať nových členov.
DROBA POSLANCOM NEBUDE
Pripomenul, že pravicovú a liberálnu politickú stranu Sloboda a Solidarita založil v auguste 2008. „O pár mesiacov bude sláviť 15 rokov svojej existencie a päťkrát po sebe sa dostala do NR SR. Toto sa nepodarilo nikomu inému okrem Smeru,“ zdôraznil. Predsedom poslaneckého klubu SaS v novom parlamente sa stal Branislav Gröhling a Janu Bittó Cigánikovú zvolila republiková rada strany za tretiu podpredsedníčku.
S dôležitou, aj keď očakávanou správou, prišiel aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Ten síce bol zvolený za poslanca NR SR, svojho mandátu sa ale dnes vzdal a bude pôsobiť len ako župan. Na jeho miesto zasadne ako náhradník Juraj Krúpa.
(sita, ma)
Odporúčané články
Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok, pri príležitosti osláv 17. novembra zverejnil stanovisko, v ktorom vyjadril ostrú kritiku opozície, pričom poukázal na potrebu skutočnej demokracie. Vo svojich vyjadreniach nezabudol zdôrazniť hodnoty slobody a rešpektu.
Dosluhujúci americký prezident Joe Biden v nedeľu po intenzívnom lobovaní ukrajinských predstaviteľov schválil Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu na útoky na ruské územie. Na toto rozhodnutie reagoval predseda vlády Robert Fico, ktorý nesúhlasí s Bidenovým rozhodnutím. Bez odozvy neostal ani Kremeľ.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.