Ako oslavujú Košičania vianočné sviatky v zahraničí

Pád železnej opony a prestrihané ostnaté drôty na hraniciach otvorili Slovákom nevídané obzory. Aj Košičania naplno využívajú možnosti, ktoré im poskytuje sloboda pohybu. Niektorí sa zo zahraničia vracajú domov, iní tam ostanú natrvalo. Práve oni Vianoce často oslavujú mimo svojho rodného mesta. Zvyky a tradície sa vo svete líšia. No Košičania na svoj pôvod nezabudli… Anglicko, Nemecko, Írsko. Aj tam žijú naši rodáci. Ako oslavujú sviatky ďaleko od domova?

Slovenské bobaľky v anglickom Norwich

Jaromír je Košičan, ktorý v anglickom meste Norwich trávi už svoje šieste Vianoce. Pracuje ako manažér reštaurácie, a tak v jeho prípade dovolenka počas sviatkov neprichádza do úvahy. Pre Angličanov je 24. december bežný pracovný deň. Obchody či reštaurácie sú otvorené do neskorých hodín. Darčeky sa totiž rozbaľujú až ráno, a preto na ich nákup je dostatok času. „Prináša ich Father Christmas, teda náš Ježiško. Večer si deti zavesia ponožky na krb alebo nad posteľ. Ráno ich majú naplnené hračkami,“ hovorí.

Typická anglická vianočná večera pozostáva z moriaka, zemiakovej kaše alebo opečených zemiakov, omáčky z brusníc a vianočného pudingu. „Dodržiavame však aj naše tradície. Vždy máme kapustnicu, rybu so šalátom, oblátky a bobaľky. Všetko nakupujeme v poľskom obchode, keďže slovenský u nás nemáme. A moja mama každý rok posiela medovníky a vanilkové rožky.“

[ad][/ad]

V Anglicku býva s priateľkou, ktorá je tiež z Košíc, a žije tam aj jej sestra s rodinou. „Večeriame všetci spolu u priateľkinej sestry. Máme tam vyzdobený stromček a všetko, čo k tomu patrí. Aj keď žijeme v Británii, jej detičky rozbaľujú darčeky na Štedrý večer, keď sa najeme.“ 

Jaromírovi počas sviatkov najviac chýba rodina. „Cnie sa mi za mamou a sestrou. Chýba mi však aj atmosféra vianočných trhov. Varené víno a fajná lokša. To nenahradí žiadny vianočný puding…“ hovorí s úsmevom.

V Írsku úraduje kúzelný elf

V Írsku už deväť rokov žije Košičanka Martina. Vianoce trávi na striedačku raz v Košiciach, inokedy v Dubline. „Íri majú úplne odlišné tradície ako my. Kým Slováci nakupujú darčeky celej rodine, tu sa dodržiava tradícia s názvom Kris Kringle. To znamená, že si každý vytiahne jedno meno člena rodiny a iba jemu kúpi dar. Takisto sa často dohodnú aj na tom, do akej sumy.“

Zaujímavosťou je, že deťom sa niekoľko dní pred Štedrým večerom kupuje tzv. kúzelný elf. „Každý deň musí byť položený na inom mieste. Je to kvôli tomu, aby si mysleli, že je živý. Detičky sa ho však nesmú dotknúť, lebo potom stratí moc a nedostanú darčeky. Elf slúži ako výstraha, aby poslúchali. Všetky informácie o deťoch totiž elfovia posielajú Santa Clausovi,“ vysvetľuje Košičanka.

Podobne ako v Anglicku, na štedrovečernom stole nesmie Írom chýbať moriak, zemiaková kaša, brusnicová omáčka a ružičkový kel. Martina spolu so svojou rodinou varí tradičnú kapustnicu, ako aj rybu so šalátom. Ingrediencie kupujú tiež v poľskom obchode. „Horšie to je s oblátkami. Tie Poliaci nepredávajú…“

Rakúski démoni z pekla

Do nemeckého Mníchova sa pred pár rokmi odsťahoval Michal. „Tým, že tu mám časť rodiny a moja lepšia polovička je z Rakúska, každý rok to striedame. Raz máme Vianoce slovenské a raz rakúske.“ Slovenské tradície sa u nich dodržiavali len keď bol menší. „Teraz sa skôr snažím pripraviť pokojnú a láskyplnú atmosféru, či už to je jedlom, koledami, výzdobou alebo návštevou polnočnej omše. Pre mňa je radosť a tradícia to, keď sa mi aspoň podarí zohnať vianočné oblátky a naplním ich medom a orechmi.“

Tým, že Michala vždy zaujímali iné kultúry a zvyky, bol voči netradičným Vianociam, a hlavne Štedrému večeru, veľmi otvorený. „V rakúskych Alpách, kde budeme na Vianoce aj tento rok, pozývame k stolu aj všetky domáce zvieratá. Dokonca im robíme aj vianočný stromček! Veľmi pekný zvyk je aj zadymenie celého domu kadidlom, ktoré stále robí pán domu. Najpodivnejší sú ale krampusi, teda démoni z pekla, ktorí behajú po meste a bijú vás prútím.“

Tým, že Michalova rodina je roztrúsená po celej Európe, chýba mu asi najviac. „Všetci sme sa nestretli už dlhé roky. Napriek tomu musím povedať, že kapustnica, zemiakový šalát a ryba nesmú na stole chýbať, aj keby som bol v Afrike. V Rakúsku je štedrovečerné jedlo vcelku biedne – múka rozmiešaná v mlieku s anízom a biele klobásky, ktoré sa dajú kúpiť iba 24. decembra. Chuť babičkinej kapustnice však nič nenahradí. Kapusta je tu málo kyslá, klobása je divná, údené mäso chutí inak. Krátka nákupná návšteva a košické vianočné trhy, ktoré sú naj, tento problém zvyčajne vyriešia.“