19.01.18

Odišiel do Fínska a vytvoril si vlastný biznis

foto: archív mg
Luxová
Michaela Luxová
redaktorka
Zdieľať:

Košičania často odchádzajú do zahraničia, no len málokto z nich sa chce vrátiť späť do rodného mesta. Podobne je na tom aj Martin Guoth, ktorý pred viac ako dvomi rokmi vymenil Slovensko za krajinu tisícich jazier a nekonečných lesov. Bol odvážny a išiel si za svojím snom. Vo Fínsku rozbehol vlastný biznis. Dnes vyrába obaly na mobilné telefóny s ručne vyrezávaným dreveným dizajnom.  

Martin je 30-ročný Košičan, ktorý už odmala mal vzťah k prírode a drevu. Jeho otec vlastní nábytkársku firmu, a tak sa práca s drevom postupne stávala jeho záľubou. Tak ako každý tínedžer, aj on rebeloval a nechcel sa vydať po šľapajách svojho otca. „Nakoniec ma viac-menej donútil, aby som nešiel študovať na stavebnú priemyslovku, ako som mal v pláne, ale podal si prihlášku na Strednú priemyselnú školu drevársku v Spišskej Novej Vsi. Dnes som mu veľmi vďačný. Inak by som sa do Fínska asi nikdy nedostal,“ hovorí Martin.

Na Slovensko nezabudol. Vyrába drevené obaly aj s dizajnom Kriváňa. foto: archív mg
Na Slovensko nezabudol. Vyrába drevené obaly aj s dizajnom Kriváňa. foto: archív mg

Svoju budúcnosť videl vo Fínsku

Po skončení strednej školy jeho cesta viedla na Drevársku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene. „V poslednom ročníku k nám prišli na zahraničnú stáž Erasmus študenti z Fínska. Skamarátil som sa s nimi, a keď sme sa tak rozprávali o našich životoch a budúcnosti, zatúžil som do tejto krajiny vycestovať. Vzhľadom na to, že lesy zaberajú veľkú časť fínskeho územia, spracovanie dreva je jedným z hlavných priemyselných odvetví. Človek tam má možnosť spoznať najnovšie technológie na spracovanie dreva.“

Keďže Martin v tom období končil vysokú školu, nemal už možnosť vycestovať na stáž do Fínska. Nevzdával sa však a naďalej hľadal možnosti, ako sa do vysnívanej krajiny dostať. „Po skončení druhého stupňa na vysokej škole som sa prihlásil na doktorandské štúdium. Moja vízia vzdelávať sa vo Fínsku sa stávala reálnejšou. V druhom ročníku som tam vycestoval na Erasmus na vyššiu odbornú školu Lahden Ammattikorkeakoulu, ktorá sa nachádza v Lahti neďaleko Helsínk.“ 

V srdci je vždy Košičan. Erb nášho mesta nesmie chýbať.
V srdci je vždy Košičan. Erb nášho mesta nesmie chýbať.

Príjemné s užitočným

V tom období bol Martin vášnivý „skejter“, a preto svoju dizertačnú prácu postavil na výrobe novej konštrukcie skateboardových dosiek z termoplastických preglejok. „Spojil som príjemné s užitočným. Vymyslel som aj novú technológiu spájania dýh pomocou fólie, a nie lepidla, ako to je vo svete bežné. Skateboardy, ktoré som vyrábal spolu s fínskym kamarátom Janim, sme predstavili na výstave priemyselných vystavovateľov Boardexpo v Helsinkách. Je to prestížna výstava, kde sa prezentujú najzaujímavejšie vychytávky  skateboardových dosiek, snowboardov, lyží či surfov.“ 

Skateboardy vystavoval aj na Boardexpo v Helsinkách. foto: archív mg
Skateboardy vystavoval aj na Boardexpo v Helsinkách. foto: archív mg

Začínal dvakrát

Po ukončení Erasmu sa Martin vrátil do Košíc a dokončil štúdium. Fínsko ho však očarilo natoľko, že na Slovensku žiť v žiadnom prípade nechcel. Túžil sa vrátiť naspäť a pokračovať v tom, čo začal, a to vo výrobe skateboardov. Lenže kamarát Jani z tohto biznisu vycúval a Martinovi sa sen o podnikaní vo Fínsku takmer rozplynul. Nemal dostatok financií na nákup lisovacích strojov a materiálu na výrobu skateboardov. Napriek tomu sa rozhodol do Fínska vycestovať a začať úplne nanovo. 

Oslovil bývalú spolužiačku, ktorá bola na stáži na Slovensku, či s ním nechce založiť firmu na výrobu drevených obalov na telefóny. „Potreboval som niekoho, kto bude s potenciálnymi zákazníkmi a s dodávateľmi dreva komunikovať po fínsky, keďže ja tento jazyk ešte dostatočne neovládam. Ida s podnikaním súhlasila a mne už nič iné nestálo v ceste.“

reklamná správa

Martin vyrába obaly prevažne z dýh, pochádzajú z exotických stromov, ako je napríklad brazílsky palisander, mahagón, teak, eukalyptus, zebrano. Používa však aj bežné dreviny ako dub, jaseň, buk, orech, javor či brezu. „Obaly viem vyrobiť s akýmikoľvek ornamentmi. Stačí si len povedať. Raz prišla za mnou jedna pani, že chce mať na obale svojho psíka. Fíni sú celkovo na tieto domáce zvieratká naviazaní. V zbierke mám takisto aj obal s vyobrazeným Kriváňom, ale aj košickým erbom pre lokálpatriotov, akými určite sme. Najčastejšie však fičí dizajn zvierat, no ľuďom sa páčia aj moje vlastné návrhy. Siluety miest s oblohou alebo obrazce zvierat - medveď, jeleň, vták...“ 

Fíni sú na psy naviazaní. Chcú ich mať zvečnené aj na mobile. foto: archív mg
Fíni sú na psy naviazaní. Chcú ich mať zvečnené aj na mobile. foto: archív mg

Hanblivý a poslušný národ

Fínsko je podľa Košičana magická krajina. Okrem nádherných jazier jej dominujú rozsiahle severské lesy. „Príroda je tu čarovná. Vyzerá to tu doslova ako z rozprávky. Vzduch je neuveriteľne čistý. Keď sa vrátim domov, okamžite sa mi ťažšie dýcha.“ 

Martin však tvrdí, že si v tejto krajine nevie zvyknúť na dve veci. „Prvou je pivo, ktoré je nielen drahé, ale otrasne chutí. Je tu možné dostať aj české, ale stojí naozaj veľa. Chýba mi naše slovenské. Takisto mi prekáža aj málo slnečných dní. V zime slnko vôbec nevychádza na obzor. Je tu vtedy celkom pochmúrne.“ 

Martin by Fínov definoval ako hanblivý a poslušný národ. „Ak je na semafore červená, nikdy neprejdú cez priechod pre chodcov. Aj keď je cesta úplne bez áut. Všetko jednoducho funguje. Na druhej strane je tu celkom biedny spoločenský život. Myslím si, že je to najmä preto, že štát reguluje alkohol nezmyselnými pravidlami. Napríklad v baroch je zakázané vynášať akékoľvek alkoholické nápoje na letnú terasu. Musí vám ich priniesť čašníčka. To je veľmi zvláštne, pretože vo Fínsku obsluha v baroch neexistuje,“ dodáva s úsmevom Martin. 

Celkovo sa však na severe Európy cíti veľmi dobre a chcel by tam nejaký čas ostať. „Uvidíme, či sa do svojho rodného mesta vrátim. Všetko ukáže čas.“

Čítajte viac: kosicania v zahranici

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím