--.--.----Meniny: Načítavam...--:--:--
FacebookInstagramSpráva

Posledný predstavený košického kláštora sa dožil 100 rokov

Najstarší člen slovenskej provincie dominikánov páter Akvinas Juraj Gabura, ktorý bol posledným predstaveným kláštora v Košiciach pred jeho likvidáciou v roku 1950, sa v polovici januára dožil 100 rokov. Pre košice:dnes priblížil jeho život košický dominikánsky kňaz Melichar Jozef Matis. Spolužiak Gustáva Husáka Páter Akvinas sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne. Jeho rodina

Redakcia KOŠICE:DNES
4. 2. 2015
0

Najstarší člen slovenskej provincie dominikánov páter Akvinas Juraj Gabura, ktorý bol posledným predstaveným kláštora v Košiciach pred jeho likvidáciou v roku 1950, sa v polovici januára dožil 100 rokov. Pre košice:dnes priblížil jeho život košický dominikánsky kňaz Melichar Jozef Matis.

Spolužiak Gustáva Husáka

Páter Akvinas sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne. Jeho rodina sa však presťahovala do Bratislavy, kde v roku 1927 pokračoval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici. Jedným z jeho spolužiakov bol aj niekdajší generálny tajomník Komunistickej strany Československa a prezident republiky Gustáv Husák.

Mladý Juraj Gabur sa však nadchýňal pre iné myšlienky. Inšpirovaný ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania po maturite v roku 1933 vstúpil do rehole dominikánov v Olomouci. V roku 1937 sa zasvätil Bohu a o dva roky prijal kňazskú vysviacku.

Predstavený kláštora v Košiciach

Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom rehoľnom dome v Trenčíne. Venoval sa apoštolátu spoločenstiev, vydavateľskej činnosti a redigoval duchovnú revue Smer. V novembri 1949 prichádza do Košíc, kde sa stal predstaveným (superiorom) dominikánskeho kláštora.

V tom čase ani netušil, že bude posledným predstaveným pred jeho likvidáciou vtedajšou štátnou mocou v roku 1950. V Košiciach našiel páter Akvinas solídny rehoľný život, no v spoločenskom ovzduší už bolo cítiť nepríjemne ťažkú atmosféru totalitného komunistického režimu.

Posledný dominikánsky profesor

V apoštolskej práci pokračoval tak, ako mu to okolnosti umožňovali. Dával tajné duchovné cvičenia pre vysokoškolákov. Niektorí z nich boli priamo ubytovaní v kláštore, iní sa na noc rozchádzali. Pôsobil aj ako posledný dominikánsky profesor náboženstva na štátnej priemyselnej škole, kde sa venoval abiturientom vyššej školy strojníckej.

Dodnes o tom svedčí aj tablo s fotografiou pátra Akvinasa z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v spomínanej škole. Venoval sa aj sestrám dominikánkam, ktoré spravovali dievčenské gymnázium v Košiciach na Moyzesovej ulici.

Akcia K – „Barbarská noc“

Páter Akvinas mal v apríli 1950 v pláne misiu v Moravskom Lieskovom. Predtým však 13. apríla 1950 navštívil svojich príbuzných v Bratislave. Tam sa dozvedel, že začali internovať rehoľníkov. Bolo mu jasné, že je to začiatok likvidácie mužských reholí, neskôr známej ako Akcia K.

Odohrala sa v noci z 13. na 14. apríla v roku 1950. V tzv. „barbarskú noc“ vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v celom vtedajšom Československu.

Likvidácia košickej komunity 

Aj košickú komunitu dominikánov zaistili počas Akcie K podobne ako väčšinu ostatných mužských reholí. Možno vďaka prozreteľnosti sa nepodarilo zadržať jedine predstaveného pátra Akvinasa.

Z Košíc bol na ŠtB v Trenčíne okamžite odoslaný takýto ďalekopis: „Počas akcie K bolo zistené v kláštore dominikánov v Košiciach, že Juraj Akvinas Gabura, rehoľník, odišiel a toho času sa má zdržiavať v Trenčíne na Námestí sv. Anny, t. j. bývalý kláštor. Žiadam o prešetrenie, či sa menovaný rehoľník nachádza vo vašom obvode na uvedenej adrese. Jestli áno, nech je tento odoslaný do kláštora Pezinok.“

Odsúdený na doživotie

Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa páter Akvinas od apríla 1950 dva roky ukrýval hlavne na Orave. Pretože 16. augusta 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, v novembri 1952 ho ako 37-ročného odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer osem rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach.

Otec slovenských dominikánov

Po amnestii v roku 1960 sa dostal na slobodu a býval v rodičovskom dome v Bratislave. Pracoval ako robotník a skladník, ale popritom sa venoval aj intenzívnemu apoštolátu v rodinách a tiež ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 často prichádzal do dominikánskeho kláštora v Košiciach, kde sa už v slobodných pomeroch začala obnova rehoľného života.

Pomáhal s výchovou nových členov, pretože Košice sa v tom čase stali formačným centrom slovenských dominikánov. Pamätníci spomínajú na hodiny duchovného života, ktoré už vtedy, hoci v jeho pokročilom veku, boli pre nich veľkým obohatením. Od roku 2009 žije v zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 dožil 100 rokov.

Oslavy storočnice

Presne v deň stých narodenín pátra Akvinasa Juraja Gaburu 17. januára 2015 vo Zvolene slúžili ďakovnú svätú omšu za roky prežité v dôvere v Božiu prozreteľnosť. Je to jeho najčastejšia duchovná téma, pričom tejto dôvere sa naučil v najťažších rokoch svojho života strávených vo väzení. Celebroval ju pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka, ktorý si v osobnej kázni zaspomínal na prvé stretnutie s pátrom Akvinasom v deň svojich primícií.

Pripomenul aj to, že keď v roku 1961 prišla nečakaná amnestia, napriek stálemu dozoru Štátnej bezpečnosti začal tajne pracovať na obnove dominikánskej rehole. Výsledkom jeho neúnavnej práce je teraz slovenská provincia dominikánov s 58 bratmi a mnohými bratstvami dominikánov.

 

Aký je váš názor?

#Spravodajstvo#Košice

Sledujte nás na Facebooku

Buďte vždy v obraze! Pridajte sa k našej komunite a dostávajte najnovšie správy z Košíc a okolia priamo do vášho feedu.

Pre čítanie ďalšieho článku
Potiahnite prstom doprava alebo doľava

Súvisiace články

Najnovšie články