--.--.----Meniny: Načítavam...--:--:--
FacebookInstagramSpráva

Strašidelné a nevysvetliteľné príbehy, ktoré sa stali v Košiciach

K Halloweenu neodmysliteľne patrí rozprávanie strašidelných príbehov. Existuje veľké množstvo takýchto príbehov. V tomto článku sa však nedočítate o najznámejších či najstrašidelnejších historkách, ale o príbehoch z Košíc, o ktoré sa v rôznych facebookových skupinách a stránkach podelili Košičania. Sú to príbehy, ktoré sa stali a nikto si ich nevie vysvetliť. Príbehy z lesoparku na

Strašidelné a nevysvetliteľné príbehy, ktoré sa stali v Košiciach

ilustračné/Canva/Zuzana Lajčiaková

L Z
31. 10. 2021
0

K Halloweenu neodmysliteľne patrí rozprávanie strašidelných príbehov. Existuje veľké množstvo takýchto príbehov. V tomto článku sa však nedočítate o najznámejších či najstrašidelnejších historkách, ale o príbehoch z Košíc, o ktoré sa v rôznych facebookových skupinách a stránkach podelili Košičania. Sú to príbehy, ktoré sa stali a nikto si ich nevie vysvetliť.

Príbehy z lesoparku na Furči

Prvé príbehy, ktoré vám prinášame sa odohrali v lesoparku na Furči. Predtým ako sa k nim dostaneme, si povieme niečo o tom, ako vznikol názov Furča. Tento názov podľa väčšiny Košičanov vznikol z maďarského slova furcsa, čo v preklade znamená zvláštny alebo divný. Vraj je to práve kvôli lesu, v ktorom údajne straší.

Furčania sa o svoje príbehy z lesoparku podelili na facebookovej stránke FURCA 04022. Prvý príbeh sa odohral ešte na prelome 40-tych a 50-tych rokov, kedy bol otec so synom v lese na Furči a zablúdili. Vyšli na čistinku, kde bola stará žena a zbierala lesné plody. Neznáma žena im ukázala cestu, ako sa dostanú do Košíc. Avšak oni šli stále jedným smerom a nakoniec znova vyšli na tú istú čistinku, na ktorej ju stretli. Pani tam už nebola. Nikto nevie kto tá žena bola, ale boli to časy, kedy sa ešte verilo na bosorky.

Viacerí sa zhodli na jednom príbehu, ktorý sa im stal v lese za ZŠ Fábryho na mieste, kde sa dá opekať. Okolo 22-hej v noci tam vraj počuli plač novorodenca s nádychmi. Niekto tvrdí, že to boli mačky, ktoré zvyknú vydávať podobné zvuky pri párení, avšak tí, čo to zažili, sa zhodli na tom, že to mačky určite neboli.

Ďalší príbeh sa odohral v lese za studničke smerom k vodojemu. Opäť sa to odohralo v noci okolo 23-tej hodiny. Najskôr zhasla fakľa a svietila len pri pohybe. Vtom dotyčný zbadal postavu v bielom otočenú chrbtom bez akéhokoľvek pohybu. Mnohí sa domnievajú, že ide o ducha dievčaťa, ktoré v tomto lese dobodal jej priateľ. Na tom istom mieste zažili viacerí podobné situácie. Pri kríži videl ako sa hýbu sviečky, aj keď tam nikto nebol. A cez cestu preskočila akási silueta.

Posledný príbeh sa odohral pri močiari počas jesene, kde uvideli svetlo, ktoré hneď zhaslo. Na zemi bolo kopu lístia a vtedy započuli kroky človeka. Nikto tam však nebol.

Cesta cez Jahodnú

Viacerí ľudia sa v skupine Košice – kuriozity a absurdity zhodli, že na ceste cez Jahodnú v smere na Košickú Belu videli záhadnú postavu, ktorá pobehovala po krajnici. Každý, kto toto zažil, tú postavu videl vždy po pol noci.

Príbeh o duchovi na budimírskom cintoríne nájdete na ďalšej strane.

Duch na budimírskom cintoríne

O príbehu s duchom na budimírskom cintoríne sa podelila Košičanka na facebookovej stránke Duchovia a príbehy.

V obci Budimír je cintorín. Dosť neobyčajný cintorín. Keďže bývam v Královciach a mam 15 rokov, zvedavosť mi nedala a išla som sa pozrieť na ihrisko, ktoré tam je, hneď vedľa cintorína. Keď som sa tam tak točila na kolotoči, a pozerala na dlhý rad domov, ktorý tam je, zrazu som zacítila zvláštny chlad, ktorý mi pomaly prešiel po chrbte. Otočila som sa, no nikto tam nebol. Potom zo starého stromu, ktorý bol na cintoríne, spadol veľký konár. Dosť som sa zľakla, no moja zvedavosť bola väčšia ako môj strach, a tak som vošla na cintorín. Keď som bola asi v strede, niečo ma tak buchlo, že som spadla na zem.“

„Bola som hrozne vyľakaná, a tak som sa ani nepostavila, len som sa okolo seba obzerala, a vtom som videla bielu priesvitnú postavu, ktorá sa hrozne rýchlo pohybovala, nepochybovala som, že je to duch. Zrazu za mnou niečo zašušťalo. Potom som počula zvláštny hlas, ktorý šepkal tieto slová: Ire! Quem pedem! Fecit solvere VITA! VITA! VITA! To posledné slovo opakoval dosť dlho, až kým jeho hlas neutíchol. Dala som si to do prekladača, a zistila som, že to je po latinsky. A znamená to – život. Potom som sa rýchlo zdvihla a utekala som z toho hrozného cintorína preč. Keď som prešla cez dvere, silno sa zabuchli. Odvtedy som tam už nikdy nevkročila. Zaujímam sa o mágiu, a viem, že s duchmi si neradno zahrávať.“

Zdroj: (FB/FURCA 04022, Košice – kuriozity a absurdity, Duchovia a príbehy, Zuzana Lajčiaková)

Aký je váš názor?

Sledujte nás na Facebooku

Buďte vždy v obraze! Pridajte sa k našej komunite a dostávajte najnovšie správy z Košíc a okolia priamo do vášho feedu.

Súvisiace články

Najnovšie články