Zlaté ruky pani Zlaty vyrábajú čipkované medovníčky

Vianočné sviatky sú časom pokoja a rodinnej pohodičky. V niektorých domácnostiach k nej prispieva aj nádherná vôňa škorice a medu. A presne tieto ingrediencie patria do medovníčkov…

Toto vianočné pečivo proste milujem, iba ho neviem piecť. Robila som ich minimálne desaťkrát a vždy skončili tvrdé v koši. Žiaľ, ani výzdoba nebola nikdy excelentná. A keď nám do redakcie prišiel tip od čitateľky na košickú medovnikárku, veľmi som sa tešila.

Zlata Pisárová býva v mestskej časti Košice-Juh. Ak by ste čakali, že všade bude rozsypaná múka či stôl oblepený polevou, mýlili by ste sa… V útulnej izbičke sme dostali kávu a, samozrejme, asi ten najlepší medovník, aký som kedy jedla.

[ad][/ad]

Rodinná tradícia

„Môj dedo bol pekár a býval v Žiline, odkiaľ pochádzali aj moji rodičia. Ja som sa už narodila v Košiciach. Ale keď sme chodili na prázdniny, babka mala vždy niečo dobré napečené. Keď som bola staršia, tak som si od nej pýtala recepty a začala som piecť aj ja,“ začala náš rozhovor Zlatka. Ako sama hovorí, pečením je „nakazená“ celá ich rodina.

Študovať však niečo z toho, čo ju bavilo, nemohla. „Som vyučená elektrotechnička. Bola to jediná škola, kde ma boli ochotní zobrať. Môjho otca vyhodili z armády kvôli podpisu Charty 77. Po skončení školy som 19 rokov robila s elektrinou. Montovala a opravovala som techniku do všetkých košických kín. Bola som jediný kinotechnik v Košiciach,“ spomína Zlata, ktorá po revolúcii začala s podnikaním. „Mala som videopožičovňu, potom som si kúpila kameru a chodila som natáčať svadby a stužkové.“

Špeciálna úchylka

Mnohé medovnikárky majú zopár vykrajovačiek, ktoré pravidelne používajú. Ak si však od pani Zlata objednáte trebárs aj lietajúci balón, 3D sane či Olafa z Ľadového kráľovstva, nemá problém to vyrobiť. „Mám asi tristo vykrajovačiek. Ani sa mi nechce rátať, koľko peňazí som na ne z dôchodku dala. Ale všetci máme nejakú úchylku, a ja ju mám práve v tomto. Veľakrát ma ku kúpe vyprovokujú moje vnúčatá, inokedy aj priatelia či známi, ktorí si objednajú niečo špeciálne.“

Svoju pôvodnú profesiu pani Zlata prepojila aj so svojou záľubou. „Asi pred dvoma rokmi mi napadlo, že urobím medovníkovú chalúpku. A ako elektrotechničke mi to nedalo, tak som do nej nainštalovala aj osvetlenie.  Určite sa teším aj z krásnych a voňavých adventných svietnikov a v tomto vianočnom čase sa veľkej obľube tešia aj medovníkové gule a srdcia, ktoré vyzerajú, ako keby boli vyfúknuté z cesta,“ hovorí o svojich minidielkach Zlata.

[ad2][/ad2]

Rodinné zlato

Pani Zlata recept na medovníčky neprezradí za nič na svete. „Jooooj, tak to asi nie. Viete, je to naše rodinné zlato, a to sa len tak nerozdáva. Ale prezradím vám, že cesto sa oklamať nedá. Veľa gazdiniek sa však snaží ušetriť. Poradím aspoň, že do cesta patrí iba kvalitný med od overeného včelára, výberová slovenská múka a tradičné maslo. Nie nejaké náhražky. Myslím si, že ak sa budete držať tejto rady, medovníčky sa vám musia podariť. Stačí ich piecť krátko, treba ich v rúre sledovať.“

Zlatka zdobí svoje medovníčky pre ňu typickým spôsobom. „Veľmi rada som okrem vyšívania aj háčkovala, a práve háčkované vzory ma veľmi inšpirujú. Dám vám jednu radu. Tak ako cesto by malo pár hodín, ba aj dní pred pečením odpočívať, tak aj upečené medovníčky je potrebné nechať odležať. Med totiž dlhšie pracuje. Ak začnete zdobiť čerstvo upečené koláčiky, nebude vám na nich držať poleva,“ odkrýva niečo z tajomstiev prípravy medovnikárka. A potom už iba chytí vrecúško a pevnou rukou „maľuje“ svoje medovníčky. Keď sa na to človek pozerá, povie si, nič náročné. Ale ak si to vyskúšate, zistíte, že k tejto práci treba poznať gríf a mať úžasnú trpezlivosť. 

[ad3][/ad3]