Peter Krcho: Slobodné matky rodia častejšie predčasne
Druhým laureátom ankety KOŠIČAN ROKA 2017 v kategórii osobnosť sa stal opäť muž s menom Peter. Po farárovi Petrovi Gombitovi to bol tentoraz doktor Peter Krcho. Prednosta Kliniky neonatológie Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach pracuje s novorodencami takmer tridsať rokov. Lekár Peter Krcho, KOŠIČAN ROKA 2017 v kategórii osobnosť, bol hosťom Dušana Karolyiho v relácii Pod kožu.
Ročne prejde vašou klinikou okolo 400 novorodencov. Ale vašimi pacientmi nie sú len predčasne narodené deti…
Veľmi často sú to aj novorodenci, ktorí sú donosení a majú napríklad 3 500 gramov, ale náhle po pôrode sa u nich zistia veľké problémy. K nám sa prijímajú vždy pacienti s vážnymi komplikáciami, ktoré by mohli zanechať trvalé následky alebo spôsobiť zlyhanie organizmu. Ročne asi 30 až 40 našich detí má pod tisíc gramov.
Predčasne narodené deti (s hmotnosťou pod 1 500 gramov) vkladáme do priestorov, kde je vysoká vlhkosť aj teplota. Vytvárame im prostredie, akoby boli v pralese. V tom ich udržiavame, aby boli stabilní.
[ad][/ad]Potom tu je druhá skupina pacientov, ktorí sú ohrození trvalými následkami poškodenia mozgu. Tých ochladzujeme. Dávame ich do suchého priestoru, znižujeme telesnú teplotu, na tri dni ich uspávame, a tak predchádzame trvalému poškodeniu mozgu.
Dnes sa ukazuje stresový faktor ako jeden z najrizikovejších na predčasný pôrod. Môže byť ovplyvnený ochorením matky, jej neistotou. Napríklad slobodné matky rodia častejšie predčasne.
Akého najľahšieho novorodenca ste mali v rukách – a prežil?
Najnižšia hmotnosť je okolo 480 gramov. Slečna, ktorá v roku 1999 mala 540 gramov, má teraz 18 rokov. Študuje na strednej škole, poznáme sa a občas mi napíše na Facebooku.
Aké sú šance na prežitie pre 500-gramových novorodencov?
Nerozhoduje ani tak hmotnosť, ale to, aký zrelý je organizmus. Aj 400-gramové dieťa môže prežiť, ale aj 650-gramové dieťa sa nám nepodarí zachrániť. Pľúca sa u novorodencov vyvíjajú v piatich štádiách. Deti, ktoré sa narodia po 24. týždni, majú len tretie vývojové štádium. Nie sú choré, len ich pľúca sú v takom stave, že my nevieme prístrojmi udržať ich organizmy fungujúce.
Z tých 400 pacientov ročne, aké je percento úmrtnosti?
Pohybuje sa okolo 9 až 12 percent. Každý rok analyzujeme naše výsledky. Sú deti, ktoré sa nedajú zachrániť, pretože ich orgánové systémy sa nedajú zvládnuť. Ostatné stavy presne analyzujeme, kde sme mohli pridať, čo sme už nemohli… Je to nepretržitá kontrola toho, čo robíme, a hľadanie ciest.
Je známe, že sa venujete foteniu novorodencov. Už v roku 2003 ste urobili prvú výstavu fotografií…
Začal som to robiť preto, lebo som chcel dokumentovať prípady, ktoré sme riešili. Preto vznikla jedna veľká databáza. Naši pacienti sa veľmi rýchlo menia. Prídu s 500 gramami a za štyri mesiace odchádzajú dvojkiloví. Majú za sebou príbeh, a ten chceme komunikovať ich rodičom v tom čase, keď žijú v neistote.
Fotografie ste vystavovali aj v Rakúsku či Spojených štátoch. Jednu z vašich fotiek vraj vlastní aj finančník George Soros. Ako sa k nej dostal?
Vystavoval som v Košiciach, New Yorku, Washingtone, Bostone. Vždy s cieľom popularizovať neonatológiu. Čo sa týka pána Sorosa, bol som pozvaný na jednu recepciu, kde bol aj on a bolo to v rámci jeho jubilea, preto sa patrilo darovať mu niečo. Neviem ani, či a kde ju má.
Dlhé roky ste sa venovali karate. Platí to stále?
Šport je dôležitý na to, aby si človek mohol dobiť baterky. Ak sa dá, po práci idem do telocvične so starými kamarátmi, s ktorými trénujeme karate od trinástich rokov.
Kauzy v zdravotníctve, predražené nákupy, tety Anky, odlievanie zdrojov… Keď to ako lekár sledujete, vyrušuje vás to?
Som z toho smutný. Potom chýbajú peniaze na to, aby systém mohol fungovať.
(DK, EH)
