Čaputová vrátila parlamentu prorodinný balíček na opätovné prerokovanie
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie zákon o financovaní voľného času dieťaťa. Vetuje tie časti zákona, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roka. Jej veto sa tak netýka okamžitej pomoci rodinám od júla tohto roka. Ak parlament jej veto prelomí, obráti sa na Ústavný súd SR s otázkou, či proces schvaľovania tohto zákona bol v súlade s Ústavou SR. Hlava štátu o tom informovala vo svojom verejnom vyhlásení.
Zákonom sa zavedie príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 60 eur na deti vo veku 5 až 18 rokov. Suma prídavku na dieťa sa od júla tohto roka zvýši zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V súčasnosti ide o sumu 106,33 eura na každého prváka na základnej škole. Ruší sa aj automatické zvyšovanie prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Po novom bude na rozhodnutí samotnej vlády, či sa suma prídavku zvýši.
Stúpne aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrastie na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov sa daňový bonus od júla tohto roka zvýši na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Aj pri daňovom bonuse sa ruší jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.
Zdroj: (SITA, su;DSe)
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od policajnej akcie KOLUMBIA po búrku ktorá zasiahla východ Slovenska. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s rezortom vnútra a Univerzitnou nemocnicou – Nemocnica svätého Michala pripravili návrh na zaradenie tejto nemocnice medzi priamo určených prijímateľov financovania z Plánu obnovy a odolnosti.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
