Minister Naď si pripomenul tragický osud Milady Horákovej
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si dnes pripomenul 72. výročie odsúdenia Milady Horákovej. „Uplynulo 72 rokov od chvíle, keď bola Milada Horáková nespravodlivo odsúdená vo vykonštruovanom politickom procese s použitím sovietskych ‚demokratických’ metód a napokon popravená. Na príkaz zločinca, prezidenta Klementa Gottwalda, ju obesili na dvore väznice Praha – Pankrác ráno 27. júna 1950 o 5:35 h, ako poslednú zo štyroch odsúdených,” uviedol na sociálnej sieti minister Naď.
Milada Horáková bola politicky aktívna už v čase prvej Československej republiky ako členka Československej strany národno socialistickej. Hlavným ťažiskom jej práce však bola nestranícka činnosť v Ženskej národnej rade. Tam ako právnička pripravovala legislatívne návrhy k zlepšeniu postavenia žien, s dôrazom na uplatnenie žien v pracovnom procese. V čase druhej svetovej vojny sa zapojila do antifašistického odboja, pre ktorý aktívne vyhľadávala ilegálnych pracovníkov, zaisťovala tajné byty a spravodajské informácie. „Za túto aktivitu sa vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava dostala do hľadáčiku gestapa, ktoré ju aj jej manžela napokon zadržalo. Následne bola tvrdo skúšaná krutým výsluchom a väznením,” uviedol Naď.
Po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ju previezli do koncentračného tábora v Terezíne. Neskôr si svoj trest odpykávala v ženskej väznici pri Mníchove, odkiaľ ju v apríli 1945 vyslobodili americké vojská. Vrátila sa do Prahy, kde stretla manžela, ktorý prežil pochod smrti. Opätovne vstúpila do politiky, v ktorej kritizovala činnosť ľudových súdov, hospodárskej, sociálnej a zahraničnej politiky. „Kvôli tomu bola monitorovaná ŠtB a začiatkom roka 1948 ju vylúčili zo všetkých verejných funkcií. Štátna bezpečnosť ju zatkla v septembri 1949 a urobili z nej ústrednú postavu vykonštruovaného sprisahania. Česť jej pamiatke,” dodal minister.
Zdroj: (SITA, pma;DSe)
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Prevzatím staveniska a úvodnými prípravnými prácami sa v pondelok na Pasteurovom námestí pri OC Astória v mestskej časti Juh začalo s revitalizáciou vnútrobloku. Ten je ohraničený ulicami Rastislavova, Milosrdenstva, Šoltésovej a Bytovým domom Pasteurova 1-9 na pozemkoch vo vlastníctve mesta.
