Poplatky za uloženie stavebného odpadu na skládku sa od júla zvýšia
Od začiatku júla sa zvýšia poplatky za uloženie stavebných a demolačných odpadov na skládky odpadov. Týkať sa to bude výkopovej zeminy a kameniva, ako aj stavebného odpadu. Vyplýva to z novely nariadenia vlády o výške sadzieb poplatkov za uloženie odpadov, ktorú schválila vláda.
Kým v súčasnosti sadzba pri výkopovej zemine dosahuje 7 eur za tonu a pri stavebnom odpade 8 eur za tonu, od budúceho mesiaca sa tieto sadzby zvýšia na 8 eur za tonu pri výkopovej zemine a na 25 eur za tonu pri stavebnom odpade. V roku 2023 pôjde o nárast na 10 eur za tonu výkopovej zeminy a 30 eur za tonu stavebného odpadu. Od roku 2024 sadzby stúpnu na 15 eur za tonu výkopovej zeminy a na 35 eur za tonu stavebného odpadu.
Poplatky za uloženie stavebných a demolačných odpadov na skládky odpadov sa zvyšujú tak, aby znevýhodňovali uloženie odpadov na skládky odpadov pred ich recykláciou. Zvýšenie poplatkov súvisí s reformou nakladania so stavebným odpadom a odpadom z demolácií, ktorou sa má zvýšiť potenciál obehového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a sektora stavebníctva. Má to viesť k vyššej miere recyklácie a predchádzaniu vzniku stavebného odpadu.
„Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo z hľadiska produkcie odpadov najvýznamnejší odpadový prúd. Zároveň sú špecifické svojím vysokým potenciálom opätovného použitia a recyklácie, vrátane nahradzovania veľkého množstva primárnych surovín, čo môže mať významné výhody z hľadiska udržateľného rozvoja a kvality života,” tvrdí rezort životného prostredia. Slovensko podľa ministerstva patrí dlhodobo na chvost v miere recyklácie stavebných odpadov.
Zdroj: (SITA, su;mt;bfe)
Odporúčané články
Symbolicky na Medzinárodný deň študentstva a v deň výročia študentských protestov, ktoré pred 36 rokmi odštartovali Nežnú revolúciu vzniklo dnes v Košiciach Mestské stredoškolské zastupiteľstvo (MSZ).
Požiar zo začiatku novembra, ktorý v Mašličkove pripravil o život dve deti, opäť nastolil otázku riešenia nelegálnych osád. Za Luníkom IX ostalo ďalších 56 chatrčí a býva tam okolo 300 ľudí. O riešení situácie sme sa rozprávali so starostom MČ Luník IX, Marcelom Šaňom. V rozhovore približujeme projekt prestupného bývania.
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
