Ročne sa na Slovensku narodí 400 detí s vrodenou chybou srdca
Na Slovensku sa narodí 400 detí s vrodenou chybou srdca ročne a až polovica z nich sa pre oneskorenú diagnostiku ocitne v ohrození života. Tomu sa však dá predísť, a to vyšetrením srdiečka bábätka počas morfologického skríningu v 22. týždni tehotenstva. Skúsený prenatálny diagnostik vie fungovanie srdca posúdiť aj medzi 11. až 13. týždňom gravidity, avšak takéto skoré vyšetrenie je určené len pre prípady s rodinnou anamnézou. V tlačovej správe to uviedla manažérka oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Eva Peterová.
Na vrodené chyby srdca sa vlani liečilo podľa VšZP vyše 11-tisíc detí. Len v 35 percentách prípadoch je chyba diagnostikovaná v prenatálnom štádiu. V Českej republike je až 80 percent prípadov vrodených chorôb srdca odhalených ešte počas tehotenstva. „Ak sa vrodená choroba srdca odhalí až po narodení, stáva sa, že bábätko k nám príde v ťažkom stave. Napríklad v prípade komplexnej vrodenej srdcovej chyby môže dieťa krátko po pôrode podstúpiť epizódu nedokrvenia, dôsledkom čoho často dochádza k zlyhaniu niektorých orgánov. Detičky v tomto stave zvyčajne musíme dať na dýchací prístroj,“ konštatuje primár Kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra pracoviska NÚSCH v Bratislave Matej Nosáľ. Každý rok sa im vyskytnú aj prípady, keď už takému bábätku nevedia pomôcť práve preto, že sa o jeho vrodenej chybe nevedelo pred pôrodom. Je preto dôležité zvýšiť povedomie rodičov o vyšetrení srdca v rámci morfologického ultrazvuku, ktorý sa robí približne v 22. týždni tehotenstva.
Zdroj: (SITA, qq;avl)
Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.