Schválený rodinný balíček zoberie mestám a obciam približne 400 miliónov eur, tvrdí Gröhling
Napriek vetu prezidentky SR Zuzany Čaputovej zoberie schválený rodinný balíček mestám a obciam približne 400 miliónov eur, ktoré budú chýbať v škôlkach a v základných umeleckých školách. Uviedol to podpredseda SaS Branislav Gröhling s tým, že na rodinný balíček doplatia samotní rodičia. Zvyšovanie poplatkov v čase energetickej krízy označuje pre mnohé rodiny za likvidačné. Informoval o tom v tlačovej správe hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Inflácia a energetická kríza predstavujú záťaž pre mestá a obce a strata 400 miliónov eur skomplikuje financovanie okrem škôl aj školských klubov, centrá voľného času či internáty. „Zažívame rekordnú infláciu, zdražovanie energií a do toho všetkého môže takzvaný rodinný balíček zdvihnúť poplatky pre rodičov v materských školách či ZUŠkách. Považujem za nezodpovedné tvrdiť, že toto je pomoc rodinám, ak im štát jednou rukou financie dáva a druhou ich berie. Bez materských škôl nemôžu fungovať rodiny s malými deťmi. Bez základných umeleckých škôl zas nebudú môcť rozvíjať svoj talent či záujmy,” uviedol Gröhling.
V tejto situácii vidí bývalý minister školstva dve riešenia. V čase pandémie presunuli z eurofondov 60 miliónov eur na materské školy a 20 miliónov eur na základné umelecké školy, aby mohli mestá vykryť mzdy zamestnancov. Takéto riešenie je možné zopakovať. Druhým riešením je podľa neho prehodnotiť takzvaný rodinný balíček a vrátiť mestám 400 miliónov eur, aby mohli škôlky či základné umelecké školy fungovať bez problémov a bez vyšších poplatkov od rodičov.
Zdroj: (SITA, DSe, kg)
Odporúčané články
V historickej budove niekdajšieho kláštora sv. Uršule v Parku Angelinum v Košiciach vedie tím vedcov výskum na svetovej úrovni. Základný kameň tejto stavby, navrhnutej hlavným kráľovským inžinierom a postavenej pod dohľadom košického inžiniera Štefana Forgácha, bol položený v marci 1904. Kým začiatkom 20. storočia slúžila budova na vzdelávanie dievčat v domácich a hospodárskych zručnostiach, dnes pod jej vysokými klenbami sídli špičkové laboratórium.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od zmeny dopravy na Hlinkovej ulici po zmenu tarify MHD. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
