Väčšina študentov a absolventov by chcela od školy viac ako titul, chýba im prax počas štúdia

Takmer 96 percent opýtaných študentov a absolventov by chcelo od školy viac ako titul. Viac ako polovica respondentov (51 percent) je s nadobudnutým vzdelaním skôr spokojná, aj keď dodáva, že tu existuje priestor na zlepšenie. Zhruba 60 percent študentov uviedlo, že najviac im chýba počas štúdia získavanie praktických zručností.
Vyplýva to z prieskumu štipendijného programu Nádvorie Kampus na vzorke 607 študentov a absolventov z 38 rôznych vysokých škôl. Prieskum sa konal od 5. marca do 15. júla 2021. Na prieskume sa zúčastnilo 93,7 percenta študentov denného a 6,3 percenta študentov externého štúdia. Informácie poskytla v tlačovej správe PR manažérka Storyline Radmila Lukačovičová.
Približne polovica respondentov (48 percent) si myslí, že vysoká škola im poskytuje viac ako len vysokoškolský titul, avšak k štúdiu majú zásadné výhrady a návrhy na zlepšenia. Z opýtaných 21,5 percenta uviedlo, že im vysokoškolské vzdelanie neposkytlo okrem titulu žiadne ďalšie výhody a 28 percent respondentov zostalo nestranných. Tri štvrtiny opýtaných (75,2 percenta) by od svojej vysokej školy očakávalo väčšie možnosti získavania praktických zručností a rovnaký podiel by uvítal intenzívnejšiu spoluprácu s odborníkmi z praxe. Viac ako 42 percent opýtaných by uvítala možnosť pracovať vo väčších tímoch na projektoch, ktoré by hodnotili odborníci z praxe alebo ich pridelení mentori.
Z respondentov malo 37,8 percenta pocit, že ich štúdium pre trh práce nepripravuje dostatočne. Opačný názor malo 29,5 percenta opýtaných. Viac ako štvrtina absolventov vysokých škôl (27,1 percenta) verí, že škola im dala potrebné vzdelanie a skúsenosti, aby sa vedeli uplatniť na pracovnom trhu. „Medzi otvorenými odpoveďami sa často vyskytoval názor, že absolventi si museli prácu aktívne hľadať sami a ich titul im v uplatnení výrazne nepomohol. Úspešnejší boli absolventi, ktorí počas štúdia praxovali alebo mali iné pracovné skúsenosti,“ doplnila Lukačovičová. V prieskume viacerí opýtaní uviedli, že boli zamestnaní počas štúdia a najviac skúseností nadobudli práve vďaka práci popri škole. Lukačovičová poukázala aj na to, že niektorí absolventi sa nikdy nezamestnali v odbore, ktorý študovali a iní po ukončení vysokej školy pracovali v odvetviach, pre ktoré ani nepotrebujú vysokoškolský titul či odišli do zahraničia.
Lukačovičová konštatovala, že študenti (86,3 percenta) si úspešný nástup do pracovného života najviac spájajú s možnosťou absolvovania aspoň niekoľkomesačnej praxe počas štúdia. Za dôležitý faktor, ktorý dokáže absolventa vysokej školy diverzifikovať od konkurencie na trhu práce, je podľa opýtaných (72,9 percenta) znalosť cudzieho jazyka. V odpovediach označili aj komunikačné a prezentačné zručnosti (67,5 percenta) a ukončené vysokoškolské vzdelanie (65,9 percenta). Za podstatnú označilo 12,5 percenta opýtaných dobrovoľnícku činnosť.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články

Symbolickým poklepaním základného kameňa na obratisku Važecká a podpisom zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z eurofondov sa dnes oficiálne začalo s dlho očakávanou modernizáciou električkovej trate na sídlisku Nad jazerom.

Jeseň života môže byť občas osamelým obdobím. Pre našich seniorov je dôležité, aby toto obdobie prežili šťastne a v spoločnosti iných ľudí. Do redakcie nám napísal čitateľ, ktorý sa pýtal, kde by sa jeho postarší sused mohol zoznámiť s rovesníkmi práve preto, aby nebol sám. V tomto článku sme pre vás pripravili informácie o možnostiach pre seniorov dostupných v Košiciach.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.