ZVJS by podľa koaličných poslancov nemal monitorovať komunikáciu obvinených a odsúdených s právnikmi v netrestných veciach
Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by nemal kontrolovať korešpondenciu obvinených a odsúdených ani byť prítomný pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného alebo obvineného a jeho právneho zástupcu v netrestných záležitostiach. V rámci novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorým sa mení aj zákon o výkone väzby, s navrhovanou účinnosťou od januára 2023 to navrhujú poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Milan Vetrák (OĽaNO) a Katarína Hatraková (nezaradená). V súčasnosti existuje takáto úprava pre komunikáciu obvinených alebo odsúdených s obhajcom v trestných veciach.
„Odsúdení, resp. obvinení, sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním. V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobne, ako aj v písomnej forme,“ vysvetlili predkladatelia. K nežiaducim situáciám podľa nich dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci o ochranu osobnosti smerujúcich proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré sa vyskytujú v nie malej miere. Predkladatelia v tejto súvislosti konštatujú, že v prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného, resp. obvineného, s jeho právnym zástupcom dochádza k porušeniu základnej zásady civilného súdneho konania, konkrétne rovnosti sporových strán.
Zdroj: (SITA, sa;mt)
Odporúčané články
Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice ako prvá na Slovensku zaviedla modernú a mimoriadne šetrnú metódu liečby myómov a adenomyózy pomocou rádiofrekvenčnej ablácie. Gynekologicko–pôrodnícke oddelenie sa vďaka tomu stalo prvým certifikovaným pracoviskom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v rámci krajín V4, a zároveň školiacim centrom pre ďalších odborníkov.
Ako Hasičský a záchranný zbor Košického kraja informoval na sociálnej sieti, za 24 hodín mali 176 výjazdov. Najčastejšie sa týkali spadnutých stromov na cestách, uvoľnených častí striech či nebezpečne visiacich konárov.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
