Na Slovensku je prístup k interrupčnej starostlivosti v rozpore s mnohými usmerneniami WHO

Ako ďalej v tlačovej správe informovala Alexandra Demetrianová z mimovládnej organizácie Možnosť voľby, podľa WHO je interrupcia vo svete bežným zákrokom, pričom šesť z desiatich neplánovaných tehotenstiev a tri z desiatich všetkých tehotenstiev sa končí umelým prerušením tehotenstva. „Pre zdravie jednotlivkýň, jednotlivcov a komunít, ako aj pre uplatňovanie ľudských práv je kľúčové, aby všetci ľudia mali prístup k bezpečnej, kvalitnej a legálnej interrupcii,“ zdôraznila Demetrianová.

Politologička a aktivistka z organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritisová uviedla, že usmernenia WHO sú veľmi komplexným dokumentom, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a zohľadňuje i skúsenosti s obmedzovaním prístupu k interrupciám. „Preskúmané dôkazy potvrdili, že zákazy a obmedzenia v prístupe k interrupciám ohrozujú zdravie žien a musia byť odstránené. Naša organizácia považovala za dôležité dokument preložiť a prispieť tak k ochrane zdravia a práv ľudí na Slovensku,“ dodala Mesochoritisová. Zdôraznila, že je najvyšší čas, aby politici urýchlene implementovali odporúčania do praxe.

Výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová je presvedčená, že usmernenie WHO je pre Slovensko príležitosťou začať odstraňovať prekážky v dostupnosti interrupcií. „Slovensko v zlepšovaní tejto formy zdravotnej starostlivosti zlyháva a nedostupnosť interrupcii ohrozuje čoraz viac žien. Od posledného usmernenia WHO z roku 2012 sme neimplementovali žiadne z predošlých odporúčaní,“ tvrdí Porubänová. Zároveň je presvedčená, že zdravotná starostlivosť nesmie podliehať ideologickým tlakom, keďže s polročnou pravidelnosťou sa stretávame s pokusmi ešte viac obmedziť interrupcie.

Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom usmernení odporúča odstrániť právne a politické prekážky, ktoré bránia v prístupe k interrupčnej starostlivosti. Ďalej uvádza, že obmedzovanie prístupu neznižuje počet interrupcií, len ich robí nebezpečnými, pretože to môže viesť ku kritickému oneskoreniu v prístupe k interrupcii. Pre zlepšenie prístupu k interrupčnej starostlivosti WHO odporúča úplnú dekriminalizáciu interrupcií, prístup k medikamentóznej interrupcii s cieľom zvýšiť celkovú dostupnosť interrupčnej starostlivosti a taktiež zrušenie zákonov, ktoré obmedzujú interrupciu alebo ju zakazujú. „WHO taktiež odporúča dostupnosť interrupcie, ak o ňu žena či dievča požiada bez potreby povolenia od akejkoľvek inej osoby, orgánu alebo inštitúcie,“ dodala Alexandra Demetrianová.

Ak štátna legislatíva umožňuje uplatňovať si možnosť odmietnuť poskytovať interrupčnú starostlivosť z náboženského presvedčenia, štát podľa WHO musí zabezpečiť adekvátnu náhradu dostupnosti zákroku. „Ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. Medzi veľké prekážky patria aj povinné čakacie doby, vysoká cena či nemožnosť podstúpiť tabletkovú formu interrupcie,“ dodala Demetrianová. Výskum organizácie Možnosť voľby preukázal, že zo 70 mapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 percent odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percent nie je pre nedostatok alebo nekonzistentnosť informácií o danom zariadení možné určiť úroveň dostupnosti. Výskumníčka Paula Jójárt dodala, že len 43 percent poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy. „Na Slovensku neexistuje pre verejnosť dostupný kompletný a aktuálny zoznam zariadení, ktoré poskytujú legálnu interrupciu na žiadosť ženy,“ doplnila Jójárt.

Podľa organizácie Možnosť voľby Slovensko nespĺňa ani štandard finančnej dostupnosti interrupcie. Politologička a aktivistka z organizácie Adriana Mesochoritisová tvrdí, že odhadovaná priemerná cena za legálnu interrupciu s dodatočnými poplatkami je 414 eur, čo podľa nej tvorí 62 percent disponibilného príjmu domácnosti s dvomi dospelými a dvomi závislými deťmi. „Pre množstvo žien je to cena, ktorú si nemôžu dovoliť a zadlžujú sa. Štát takto namiesto pomoci prispieva k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a zvyšovaniu chudoby žien a rodín,“ dodala Mesochoritisová. V závere uviedla, že Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v poskytovaní interrupčnej starostlivosti v rámci Európy.

Zdroj: SITA, kh, vr