Klub akcionárov nenamieta prípadný vstup štátu do VVS

,,Vstup štátu ako akcionára do VVS by mohol byť riešením hneď niekoľkých výziev. Verím, že by bol zásadnou pomocou pri riešení investičného a modernizačného dlhu, a to nielen formou priamych investícií, ale aj lepším chápaním a riešením nastavenej regulácie v oblasti vodárenstva. Problémy vodární by už neboli len problémom miest a obcí, ale stali by sa aj úlohou a prioritou štátu. Zároveň, pokiaľ by išlo o vstup v takej miere, že by štát mal miesto aj v niektorom z orgánov vodární, prispelo by to k vyššej dôvere k rozhodnutiam orgánov a verím, že tým aj zastaveniu rôznych konšpiračných teórií a fám, ktoré nám z času načas odoberajú energiu i priestor venovať sa skutočným témam“ povedal Daniel Kratky, člen správnej rady Klubu akcionárov VVS a člen predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Klub akcionárov VVS tak reaguje na uznesenie Vlády Slovenskej republiky, ktorá prerokovala správu NKÚ o kontrole vo vodárenských spoločnostiach a uložila ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi do 60 dní predložiť návrhy zmien legislatívy, ktorých obsahom má byť predovšetkým:

• zakotvenie predkupného práva štátu k akciám (majetkovej účasti) vlastnených obcami a mestami vo vodárenských spoločnostiach v prípade dispozície s tými akciami, ako aj predkupné právo štátu k cenným papierom vydaným vodárenskými spoločnosťami, ktorých akcionármi sú subjekty verejného práva,
• úprava zákona v časti vlastníkov akcií (majetkovej účasti) vodárenských spoločností, a to tak, že nimi môžu byť len obec, mesto a štát a už nie viac združenia právnických osôb,
• zakotviť povinnosť použitia účelovej finančnej rezervy, aby bolo zrejmé jej účelové použitie výlučne na obnovu infraštruktúry,
• úprava legislatívy týkajúcej sa použitia finančných prostriedkov získaných vodárenskými spoločnosťami z regulovaných činností výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou a použitie primeraného zisku výlučne na činnosti podľa zákona,
• súčasne legislatívne zaviesť povinnosť vodárenských spoločností oceniť majetok jeho reálnou hodnotou
• zavedenie prísnejšieho mechanizmu kontroly a udeľovania sankcií za nedodržiavanie zákona

Zámer zmeniť zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách tak, aby majiteľmi vodárenských spoločností mohli byť len obce a štát, zjavne vyplýva z fixnej predstavy NKÚ, že vodárňam hrozí privatizácia a insitného prístupu jeho predsedu k platnej legislatíve. Nemôžeme inak pomenovať opakované vyjadrenia Ľubomíra Andrassyho, ktorými verejnosť presviedča, že akcie vodárenských spoločností môže získať aj občianske združenie, na založenie ktorého stačí jedna obec. ,,…ak si pozrieme, ako boli zmenené stanovy, že akcie, ktoré dočasne bude mať vodárenská spoločnosť, môže predstavenstvo vodárenskej spoločnosti preniesť aj na občianske združenie, na subjekt, ktorého členom stačí, že bude jeden akcionár v podaní obce alebo mesta…“ povedal Andrassy.

To je skutočne učebnicový príklad odborného zlyhania hraničiaceho zrejme s neschopnosťou porozumieť čítanému textu. Už v súčasnosti môžu akcie vodární vlastniť výlučne subjekty verejného práva, teda obce, samotný emitent a záujmové združenia právnických osôb, ktorých členmi sú opäť tie isté oprávnené subjekty, teda výlučne len obce, či emitent. Určite teda nie občianske združenia, ako zavádza predseda NKÚ, narážajúc na právnu formu Klubu akcionárov VVS. Už dnes teda neexistuje, a to ani teoretická možnosť, aby sa do akcionárskej štruktúry vodární dostali súkromné subjekty, či podľa Andrassyho občianske združenia.

Naopak, dedukované požiadavky na úpravu z dielne NKÚ by zrejme znamenali, že ani samotné vodárenské spoločnosti by nesmeli vlastniť svoje akcie, čo je zjavný nezmysel, ktorý je navyše v rozpore s európskym právom obchodných spoločností a jeho smernicami.

Pokiaľ ide o zámer uzákoniť použitie finančných prostriedkov získaných vodárenskými spoločnosťami z regulovaných činností výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou, treba povedať, že realita je už dnes taká, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť dlhodobo dotuje z neregulovaných činností náklady na činnosti regulované.

A ak dnes NKÚ poukazuje na to, že Vodárne prispeli na podporu ochrany vodných zdrojov, sociálnej oblasti, športu a umenia ide zo strany NKÚ o účelové zavádzane. V skutočnosti totiž aj keby vodárne použili všetky výdavky, ktoré NKÚ vodárňam vyčíta, výlučne na budovanie infraštruktúry, trvalo by tisíc rokov, kým by to dosiahlo chýbajúce zdroje. O tak veľký rozdiel ide.

Paradoxom pritom je, že práve predseda NKÚ na verejnej sieti doslova napísal:

,,Na princípoch udržateľnosti ESG (Environmental, Social, Governance) by nemalo byť nastavené len zodpovedné podnikanie súkromného sektora, ale v blízkej budúcnosti už aj štátnych verejných inštitúcií a korporácií Téma udržateľnosti je pre NKÚ zásadná a hodnotovo blízka…

Zodpovedné podnikanie prispieva k vytváraniu hodnoty pre všetkých zainteresovaných – od zamestnancov a zákazníkov po komunitu a životné prostredie. Tento prístup pomáha zabezpečiť, že ekonomický rast je inkluzívny, spravodlivý a udržateľný“

Komplikácie môže priniesť aj zavedenie povinnosti preceniť majetok vodární jeho reálnou cenou. Pre vodárne by to bolo vítané riešenie, ktoré by vyriešilo nejeden problém. Vodárenské spoločnosti totiž majú množstvo majetku, ktoré účtujú v neprimeranej zostatkovej alebo dokonca nulovej hodnote, nie reálnej hodnote. Jeho precenením na reálnu výšku by tak majetok vodární významne stúpol. To by znamenalo aj zásadný nárast odpisov, vyrátavaných už z novej, reálnej a nie súčasnej, teda zostatkovej ceny. Regulačná báza aktív s ktorými odpisy súvisia (RAB) je totiž kľúčový parameter pre proces cenového konania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR. Ceny vodného a stočného by teda v dôsledku tohto precenenia mohli zásadne vzrásť.

,,Akcionármi vodárenských spoločností sú samosprávy, ktoré by na jednej strane určite privítali zlepšenie finančnej kondície vodární, na druhej strane pre ich obyvateľov by to zrejme prinieslo významný nárast cien vodného a stočného, čo určite pre primátorov a starostov nie je dobrá správa. Aj preto je namieste otvorenie odbornej úvahy, aby do vodárenských spoločností vstúpil štát ako akcionár a podieľal sa investične na budovaní novej infraštruktúry a obnove tej jestvujúcej. Nevylučujeme ani podporu riešenia, aby sa vlastníkom vodárenskej infraštruktúry stala pološtátna (s kapitálovou účasťou vodární a štátu) alebo 100% štátna akciová spoločnosť, s ktorou vodárne budú mať uzavretú zmluvu o jej prevádzke a udržiavaní“ uzavrel Kratky.