Odborníci navrhujú zvýšenie ceny vody až o 30%
Zvýšenie cien vodného a stočného o 25-30% navrhuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Neplnenie záväzkov zo strany štátu a súčasný spôsob regulácie považuje za najväčšie prekážky rozvoja vodárenstva. Odborníci mu v týchto bodoch dávajú za pravdu.
,,Ak sa pozrieme, že priemerná spotreba domácnosti na rok je niekde na úrovni 50-60 kubíkov, ak si vezmeme cenu za vodné a stočné niekde na úrovni 2,5-3 eur, tak zistíme, že ročne platí občan v dvojčlennej domácnosti okolo 180 eur. Na mesiac je to niekde okolo 15-18 eur. Veď naozaj pri týchto témach sa treba baviť o reálnych číslach a povedať, že 25-30 % zvýšenie vodného a stočného v konečnom dôsledku toho občana vôbec nezasiahne, ale pre ten systém je to výrazná pomoc na to, aby sme sa vedeli posúvať pomaličky dopredu” povedal Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
,,Regulačný úrad zadefinoval vzorce, vymyslel si regulačné odpisy, čo sú odpisy, ktoré nepostačujú ani na základné fungovanie vodárenskej spoločnosti, nieto ešte na jej rozvoj“ popisuje Andrassy pohľad na súčasný stav regulácie.
Že nie vodárenské spoločnosti, ale štát dlhodobo neplní svoje záväzky v oblasti investícií do vodárenskej a kanalizačnej sústavy, vďaka čomu stovky obcí nemajú pitnú vodu, či zavedenú kanalizáciu, sa zhodli všetci prítomní odborníci.
,,Slovensko pri vstupe do (Európskej) únie sekalo dobrotu a sľúbili sme, že urobíme všetko, len aby sme boli členom EÚ, vrátane toho, ako pomôžeme odkanalizovať regióny. Nestalo sa tak.“ Potvrdil historický dlh štátu Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ako doplnil, ministerstvo v spolupráci s Ministerstvo životného prostredia preto pripravuje program, ako túto situáciu zlepšiť. Hotový by mal byť do marca 2025.
Názor predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho i štátneho tajomníka Michala Kaliňáka o chybách štátu podporujú aj odborníci z praxe.
,,K prvej chybe došlo už vtedy, keď prebiehala transformácia majetku štátu na akciové spoločnosti a vtedy sa vlastne neprecenil majetok podľa skutočnej hodnoty a tým vznikol základný problém, ktorý sa tiahne vlastne až do dnes. Všetky odpisy, ktoré dnes vodárenské spoločnosti v zmysle zákona účtujú, sa účtujú stále podľa starých cien, ktoré vlastne nezohľadňujú reálny stav majetku a tým pádom ani nezohľadňujú reálny stav odpisov. Investične sú vodárenské spoločnosti katastrofálne poddimenzované. To znamená, že nie sú schopné si obnoviť ani 0,5 % svojho majetku ročne, čo je úplne šialené. A ešte vďaka ÚRSO, ktoré robí medvediu službu celému vodárenstvu, to vyzerá tak, ako to vyzerá s celým vodárenským priemyslom. Je poddimenzovaný, má nízke ceny ako vodného a stočného. Keby sme zdvihli ceny vo vodárenstve o 50 %, tak na obyvateľa by to znamenalo zvýšený poplatok zhruba 20 eur ročne. Takže, aby sme pochopili, o čom sa dnes vlastne rozprávame“ podporil názor predsedu NKÚ Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
,,Vodárenská spoločnosť nevie vygenerovať zdroje na to, aby robila nové prípojky, aby ťahala nový vodovod do 10-15 kilometrov vzdialenej obce. Pri tak nastavenom systéme, aký máme vodárenská spoločnosť nevytvorí, zdroje na to, aby vedela budovať bez výrazného zaťaženia svojho rozpočtu kanalizáciu, ktorá je záväzkom nielen voči občanom, ale aj voči EÚ. Teda tu je jednoznačne zadefinované, že v tejto oblasti sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti a štát má prostredníctvom svojich finančných mechanizmov vytvoriť predpoklady preto, aby sa existujúca infraštruktúra rozširovala a rozvíjala“ vysvetlil, ako to v reáli funguje predseda NKÚ.
Ku kritike súčasného stavu, podloženej číslami sa pripojil aj prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
,,Buď zabezpečíme dostatok zdrojov na to, aby vodárenské spoločnosti mohli normálne fungovať, alebo budú musieť hľadať tie zdroje niekde inde.
V strategickom dokumente Plán rozvoja verejných vodovodov sme sa zaviazali na roky 2021 až 2027 použiť na rozvoj zdrojov, na obnovu 5,6 miliardy. Zatiaľ, do roku 2023, sme preinvestovali 166 miliónov.
To znamená 3 % z toho, čo sme sa zaviazali. Tak na čo sa potom zaväzujeme?
Na čo píšeme tie materiály? O čom je to celé? Zo strany ÚRSO bol urobený faktor efektivity, ako uvedený v paragrafe 8. O 3 % ročne umelo znižuje infláciu na regulovaný subjekt, ktorý v súčasnosti kryje zisku. Radšej by sme mali urobiť faktor obnovy, ktorý by bol minimálne o 1 % väčší ako minuloročná inflácia. A nevymýšľajme tu úplné hlúposti.
ÚRSO robí medvediu službu vodárenstvu“ nebral si servítku Alexej Beljajev.
,,Verím, že sa nám podarí rozhýbať ÚRSO, a ak sa nám ho nepodarí rozhýbať, tak rozmýšľajme aj o tom, ako zmeniť pravidlá regulácie na Slovensku. Má mať reguláciu v oblasti vodárenstva, vodného a stočného, v rukách ÚRSO? To má robiť inštitúcia, ktorá vie napočítať reálne náklady, vie objektivizovať aj ten primeraný zisk, kde opäť ten primeraný zisk máme byť schopní ako spoločnosť vygenerovať v podnikateľských aktivitách, v aktivitách vodárenskej spoločnosti, aby sme vedeli robiť rozvoj“ zamyslel sa nad riešeniami Andrassy.
,,Ak sa nezmení prístup k regulácii v oblasti vodárenstva, nepohneme sa ani o meter, ani o dva metre dopredu, a o 10 rokov to bude ešte väčší problém, budeme tu mať nie 10, ale 15 miliardový dlh, a niekto to bude musieť vyriešiť, pretože štát má zodpovednosť prostredníctvom samospráv za to, že dováža a dodáva pitnú vodu k občanom,“ dodal.
Vystúpenie odborníkov bolo súčasťou medzinárodnej ODBORNEJ konferencie televízie TA3 KAM KRÁČAŠ SLOVENSKÉ VODÁRENSTVO.
Záznam z konferencie je k dispozícii TU: https://www.youtube.com/watch?v=slLwjsUWTsI&t=741s&ab_channel=Telev%C3%ADziaTA3
Klub akcionárov VVS bol jedným z hlavných partnerov konferencie.
Odporúčané články
Klub akcionárov VVS, a.s., o.z. víta a podporuje záujem Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom životného prostredia SR o aktívne riešenie investičného dlhu štátu na vodárenskej infraštruktúre. Akcionári VVS tiež vítajú prípadný vstup štátu do akcionárskej štruktúry VVS, ale za predpokladu, že to bude súčasťou riešenia investičného dlhu štátu v oblasti vodárenskej infraštruktúry. Vyplýva to zo záverov Valného zhromaždenia Klubu akcionárov VVS zo dňa 27. novembra 2024.