Basketbalistky Good Angels Košice sa v tomto roku zatiaľ zapotili len vo Východoeurópskej lige. V Lotyšskom meste Liepaja najskôr zdolali domáci tím 76:58, potom kazašskú Astanu 82:49. Svoju C-skupinu náš majster vyhral, hoci v poslednom vystúpení na treťom turnaji nestačil na turecký Istanbul Universitesi 60:67. 

Tím basketbalistiek Good Angels splnil cieľ – na domáci finálový turnaj Východoeurópskej ligy sa prebojoval bez väčších problémov a  z  prvého miesta. Košičanky vedia, že 31. marca narazia vo štvrťfinále na litovský klub Kibirkštis Vilnius. Dovtedy však trinásťnásobného slovenského šampióna čaká finálový turnaj Slovenského pohára, potom play-off Európskeho pohára FIBA a ďalšie stretnutia v extralige. Aj dvadsaťpäťročná krídelníčka a slovenská reprezentantka Dominika Baburová, ktorá s basketbalom začínala v Poprade vie, že košický klub je v jednom kolotoči zápasov.

Dominika, v lotyšskom meste Liepaja ste zdolali Astanu Tigers 82:49. Ako sa vám pozdával netradičný podkošový súper z Kazachstanu?

Predtým som nikdy nemala možnosť hrať proti basketbalistkám z Kazachstanu, takže to bola zaujímavá skúsenosť. Vianoce, Silvester nás na vyše dva týždne vyhodili zo zápasového rytmu, takže s Liepajou a potom aj s Astanou sme sa rozbiehali pomalšie. Tigers nemali v družstve vyššie hráčky, boli pohyblivé, často strieľali spoza trojkového oblúka, ale kvalita a centimetre bola na našej strane.

Až v poslednom – ôsmom zápase C-skupiny ste okúsili trpkosť prehry. Prečo bol turecký Istanbul Universitesi nad vaše sily?  

Mali sme deň blbec. Súper vyrukoval so zónovou obranou a nám tam takmer nič nepadlo. Ak by hrali osobnú obranu, som presvedčená, že vyhráme bez ťažkostí. Istanbul dal v tom stretnutí desať trojok, my sme mali v nohách za tri dni tretí zápas, aj to bolo cítiť.

Na duel s Istanbulom ste nastúpili už o ôsmej ráno. Zažili ste niekedy tak skorý začiatok stretnutia?

Budíček sme mali ráno o  5.30. Tak skoro doma nikdy nevstávame. Z hotela sme do haly odchádzali už o 6.30. Vonku bola tma, všetci ešte spali a my sme mali pred sebou zápas. Raňajky sme mali rýchle, niektoré baby sa len napili. Ja som si dala jednu hrianku a sledovala, že dievčatá majú oči malé ako Číňankovia. Ten čas sme mali prispôsobený kvôli nášmu letu. Z Lotyšska sme išli 500 kilometrov autobusom do litovského Vilniusu a  odtiaľ s  prestupom v  poľskej Varšave sme leteli do Košíc. Hráčky Istanbulu museli byť pekne naštvané, že sme ich tak skoro ťahali z postele, lebo oni leteli späť do Turecka až deň na to. 

Na prelome marca a apríla sa v Angels aréne uskutoční záverečný turnaj Východoeurópskej ligy. Môžu žlto-modré pomýšľať aj na celkové prvenstvo v tejto súťaži?  

Po základnej časti sme skončili na prvom mieste, takže svoju silu sme tým naznačili. Do finálovej osmičky postúpili aj ďalšie kvalitné tímy, ktoré účinkujú aj v  Európskom pohári FIBA, ale máme to dobre rozbehnuté. Budeme hrať na našej palubovke, a to je veľká výhoda, takže sa chceme pobiť aj o to prvenstvo vo Východoeurópskej lige. V našej Angels aréne sa predsa nikomu ľahko nevyhráva.

Pred vami je cez víkend v Piešťanoch finálový turnaj Slovenského pohára. Tím Good Angels obhajuje prvenstvo. Vy ste ešte pohárovú trofej nezískali, takže motivácia tu isto je… 

Ešte som nikdy Slovenský pohár nevyhrala, takže po tom túžim presne tak ako po majstrovskom titule, veď preto som prestúpila do tohto klubu. Viem, že mnohí tieto méty považujú v prípade Košíc za akúsi samozrejmosť, ale ja som plná očakávaní a motivácia mi určite nechýba. V Ružomberku 
som bola väčšinou druhá, prišiel čas posunúť sa o  jedno miesto vyššie. V  Slovenskom pohári sa všeobecne čaká náš finálový duel s domácimi Piešťanmi. Ak k nemu dôjde, verím, že Čajkám domáce oslavy nedoprajeme.

Cítite sa už po polroku v Košiciach ako doma?

Už áno, je to stále lepšie. Udomácnila som sa v klube, mesto sa mi páči, v kolektíve sú dobré baby, všetko je tak, ako má byť. V Ružomberku som strávila šesť rokov, Košice ponúkajú oveľa väčšie možnosti. Tu viete zájsť na koncert, do kina a najmä do nákupných centier. Ako asi každá baba mám rada nakupovanie, a tu sa viem realizovať.

V slovenskej reprezentácii ste trávili na ihrisku viac času ako v klube. Ako sa vyrovnávate s faktom, že v Good Angels je konkurencia väčšia, ako ste boli zvyknutá?  

Chcela som sa v rámci svojej kariéry posunúť o čosi vyššie, porovnávať sa s lepšími hráčkami. Rátala som s tým, že v košickom klube je kvalita na inej úrovni ako v Ružomberku. Na mojej pozícii nastupuje Slovinka Teja Oblaková a to je už hráčka európskeho formátu. Dokonca ani slovenská reprezentácia nemá takú silnú skladbu ako Good Angels. V našom klube sú štyri legionárky i skúsené hráčky ako Žirková, či Kupčíková. 

V uplynulom ročníku extraligy ste mali v Ružomberku takmer desaťbodový priemer na zápas. Teraz máte v našej najvyššej súťaži priemer 9 bodov na stretnutie. Ste spokojná s tým, ako vám to ide?

Stále je čo zlepšovať. V extralige trávim na ihrisku nejakých dvadsať minút. V Európskom pohári FIBA je ten priestor menší, ale ja verím, že postupne si zaslúžim viac minút.

—

V Ružomberku má dvojča – Alexandru 

Vzájomné súboje s Ružomberkom, kde predtým Dominika Baburová pôsobila, sú pre ňu stále výnimočné. Bodaj by nie, v tíme „Ruže“ pôsobí naďalej jej dvojča Alexandra, takže už to nie je len duel Košíc a Ružomberka, ale aj sesterský súboj. A k nemu dôjde aj v semifinále Slovenského pohára, keď Košice v sobotu narazia na dlhoročného rivala… „V takej situácii, že so sestrou hráme proti sebe, sme už boli niekoľkokrát. Trebárs v čase, keď som ja pôsobila v Ružomberku a sestra bola v Poprade alebo v Piešťanoch. No potom sme sa po rokoch stretli aj v jednej šatni. Vzájomné zápasy už nie sú pre nás tak emotívne, lebo ich bolo viac. No na ihrisku si nič nedarujeme. Zväčša sa ale navzájom nebránime. Ak už dôjde k stretu, tak do toho ideme obe naplno,“ uviedla Barbora, ktorá má so sestrou Alexandrou výborný vzťah. 

Foto: archív db, Veronika Janušková, Iveta Vaculová