Na tradíciu sa dnes spoliehať nemôžete a aj klub s bohatou históriou sa môže ocitnúť v slepej uličke. Cassovia Košice po rokoch účinkovania v najvyššej súťaži v extralige končí. Nestáva sa však často, aby sa klub odhlásil z ligy počas rozbehnutej sezóny. BK SOŠŽ Cassovia však k tomuto radikálnemu rozhodnutiu pristúpila.

Posledné roky bola košická Cassovia finančne podvýživená. Klub fungoval v skromných podmienkach, napriek tomu to v uplynulom ročníku extraligy vytiahol z  posledného miesta vďaka vydarenému účinkovaniu v play-off na piatu priečku. Aj v tejto sezóne bola Cassovia na chvoste tabuľky, s jedenástimi prehrami a jediným víťazstvom. V sobotu sa mali Košičanky predstaviť v Bratislave na Slovane, ale zápas sa nekonal. Spolumajiteľ klubu a jeho generálny manažér Alexander Farkašovský Cassoviu v polovici súťaže odhlásil z extraligy. 

Medzi elitou vyše dve desaťročia

„Po 25 rokoch, keď sme v extralige, či ešte federálnej lige, po vypadnutí chýbali iba jedinú sezónu, opúšťame najvyššiu súťaž. Vychovali sme za ten čas 65 reprezentantiek, stačí ak spomeniem mená ako Jalčová, Číkošová, Timková. Je nám to veľmi ľúto, že sme museli pristúpiť k  tomuto kroku, ale dôvodov na to, aby sme tak učinili bolo viac. Ten podstatný je, že hlavný sponzor, ktorý sľúbil, že bude platiť basketbalistky ženského družstva, odstúpil. Tým pádom hráčky začali robiť problémy. Financie na chod klubu by sme ešte nejako dali dokopy, či už na cestovné alebo platenie rozhodcov by sme naškrabali. Hráčky nás však začali vydierať. Po týždni meškajúcich výplat či skôr štipendií, keďže išlo zväčša o  vysokoškoláčky, či stredoškoláčky povedali, že ďalej pokračovať nebudú. Bol som po troch desaťročiach unavený z toho, aby som sa ešte nechal hráčkami vydierať, že ak nedostanú dohodnuté, tak hrať nebudú,“ povedal nám spolumajiteľ Cassovie Alexander Farkašovský.

Niektoré hráčky plakali

Perspektíva pomoci od štátu tu podľa Farkašovského nebola. Prosil vraj viacerých priateľov, aby mu pomohli. Vraví, že pomoc sľúbili, že neskôr klub zasponzorujú, ale to pre neho nebolo východisko z aktuálnej situácie. Váži si pomoc od Daniela Jendrichovského z Good Angels, košické kluby vraj spolupracovali na úrovni. Svojim hráčkam nechcel nič sľubovať, hoci je presvedčený, že v lete by im všetko doplatil. 

„Pred Vianocami som s dievčatami rozprával. Povedal som im, že ak chcete dohrať súťaž, tak sa oficiálne zrieknite odmien. Podotkol som, že ich výkony boli zatiaľ katastrofálne, veď sme prehrali ešte aj doma s Nitrou, ktorá nastúpila s dorastenkami. Preto som od nich žiadal sebareflexiu, aby boli sebakritické a dali na papier písomný prísľub, že súťaž dohrajú zadarmo. Kapitánka Jassová povedala, že peniaze potrebuje, že je v zlej finančnej situácii, že ona svoje peniaze chce. Aj sme ju vďaka šéftrénerovi mládeže Radkovi Dvorščákovi prehovorili. Na to však dve hráčky zo základnej päťky oznámili, že končia s basketbalom. Menovať ich nechcem, pritom sú to dievčatá, ktoré tie peniaze tak nepotrebujú, majú dosť solventných rodičov. Zradili kolektív, a keďže ďalšie juniorky máme v tíme Young Angels, ostalo by nám iba 6 -7 hráčok. A s tým sme ďalej ísť nemohli. Ak nemáte na lavičke najmenej deväť hráčok, dostávate zakaždým pokutu. Inú šancu, ako sa odhlásiť zo súťaže, sme teda nemali, aj napriek tomu, že niektoré hráčky boli nešťastné, plakali.“

Vedel, do čoho ide

Klub je držiteľom viacerých trofejí, v mládežníckych kategóriách získal desať titulov majstra Slovenska. Ženský tím obsadil v najvyššej súťaži raz striebornú, dva razy bronzovú priečku, trikrát vyhral Slovenský pohár. To, že situácia je vážna, museli v Cassovii vedieť už pred sezónou. Napriek tomu, že financií nebolo dosť sa však rozhodli vstúpiť do extraligového ročníka 2016/2017. 

„Na sezónu sme potrebovali 50-tisíc eur. V  lete som vedel mať pokope tak 15-tisíc. Dievčatá boli pred sezónou na sústredení, potom na turnaji v Česku. Platili sme dopravu, licencie. Asi každému je jasné, že žiadny klub u nás nefunguje tak, že už na začiatku ligy má pokryté všetky náklady. Pozrite sa aj na iné športy – hokejový Slovan, futbalovú Myjavu, na to, ako v kluboch fungujú na splátkových kalendároch. Vedel som do čoho idem, veď rovnaké to bolo aj v minulosti. Bolo mi jasné, že tak na polovicu sezóny financie nájdem, čo sa aj stalo. Ale teraz som si povedal, že v žiadnom prípade sa už nemôžem zadlžovať, to dnes nie je sranda. A nechcel som ani klamať hráčkam, že o týždeň, dva peniaze budú…“

Nenašiel hráčky na výpomoc

Farkašovský tvrdí, že narýchlo hľadal adeptky, ktoré by na štyri mesiace zaplnili dieru v kádri. Dokonca podotýka, že bol ochotný spraviť veľké ústupky. „Samozrejme, legionárku či kupovanú basketbalistku sme si dovoliť nemohli. Potreboval som nájsť dve – tri baby doslova na kamarátsku výpomoc, bez nároku na fi nancie. Ani trénovať by nemuseli, len by prišli na zápas, aby nás bolo dosť. Ak by Katka Timková nebola tehotná, mohla by hrať, veľa vecí by bolo inak,“ presvedčený je muž, ktorý vlastní klub spoločne s  Elenou Szabadkaiovou – riaditeľkou Cassovie. Farkašovský hovorí, že za smiešne peniaze sa starala o chod klubu. Ani vraj nevedel o tom, že v poslednom čase z vlastných peňazí platila nevyhnutné veci, keďže už v klube nebolo z čoho.

Na záchranu by stačilo 15-tisíc

Podľa našich informácií by tomuto košickému klubu stačilo na dokončenie sezóny v extralige zhruba 15-tisíc eur. „Zo svojho rodinného rozpočtu som to už nevládal utiahnuť. Brat, ktorý pracoval pri hádzanej sa divil, že šport takto ťahám roky z vlastných prostriedkov.“ Na platy nešlo v Cassovii veľa finančných prostriedkov. Alexander Farkašovský nám prezradil, že mesačne to činilio 2 700 eur a v tom bol už aj plat trénera, ktorý viedol ženy i juniorky. Hráčky dostávali väčšinou 200, maximálne 300 eur, tréner 600 eur. 

Slovenské kluby sú v katastrofálnej situácii

Alexander Farkašovský je pri basketbale vyše 30 rokov. Pôsobil aj ako zväzový funkcionár.

Hovorí, že situácia je dnes v športe zložitejšia ako v minulosti. „Faktúry od Slovenskej basketbalovej asociácie sú pre nás veľké položky, či platíte rozhodcov, licencie alebo pokuty za trénera. Tvrdím, že zákon o športe je vlastne zákon proti športu. Zákon pripravovali dlho, už sa aj novelizoval, ale nevyriešil základný problém. Pritom v Poľsku, v Česku a Maďarsku ho rozlúskli akoby švihnutím prútika. Tam klub, ktorý spĺňa všetky kritériá, dostáva od štátu priamu dotáciu. U nás to ide cez zväzy a tie si robia s prostriedkami čo chcú, rozširujú si sekretariáty a  majú sa ešte lepšie ako doposiaľ. Zato kluby sú v katastrofálnej situácii. Na Slovensku nie je takmer žiadna perspektíva. Pozrite si len, že v basketbale nám počet mládežníckych družstiev klesol na polovicu. Ak štát nezačne podporovať prácu s mládežou, pôjde to všetko len dole vodou.“ 

Foto: Veronika Janušková, archív af