Jendrichovský si cení rodinnú atmosféru
Štrnásty rok po sebe si košické basketbalistky mohli zaspievať: We Are The Champions. Tím Good Angels je opäť na extraligovom tróne. V našich končinách niet podobného zjavu, aby mala najvyššia súťaž toľké roky rovnakého kráľa. Žlto-modré vyhrali finálovú sériu s Piešťanmi 3:0, keď v poslednom súboji zdolali súpera 69:55. Natešený generálny manažér Daniel Jendrichovský vyzdvihol rodinnú pohodu v klube.
Po minulej sezóne ste značku Good Angels chceli stiahnuť z vrcholového basketbalu. Kapitánka Zuzana Žirková a vaši najbližší vás prehovorili, aby ste pokračovali so ženským tímom na profi úrovni aj naďalej. Môžete dnes povedať, že to stálo za to?
Stálo, bola to úžasná sezóna. Pri možnostiach, ktoré sme mali, nám akurát ušiel pomedzi prsty Slovenský pohár, to finále sme nezvládli. Dosiahli sme však prvenstvo vo Východoeurópskej lige, obhájili extraligové zlato, a najmä, máme za sebou nádherné pôsobenie v Európskom pohári FIBA. Tam sme dokázali postúpiť zo skupiny smrti, odohrali ešte v play-off ďalšie tri kolá a siahali sme vo štvrťfinále po veľkom prekvapení. Teší ma, že celú sezónu charakterizovala krásna rodinná atmosféra, to sme tu už dlho nemali. A to, že na záver bolo na palubovke 150 dievčat, ktoré sú v našej mládežníckej pyramíde, je moje najväčšie víťazstvo.
Pätnásť sezón po sebe sa hralo v Košiciach extraligové finále. Štrnásťkrát za sebou ste získali zlato. Až to vyzerá ako rutinná záležitosť konca každej sezóny…
Možno to vyzerá ako samozrejmosť, ale ja som to tak nikdy nevnímal. Je za tým kopec práce. A až na konci spoločného snaženia prichádza pocit zadosťučinenia. Rok čo rok tu boli okrem nebasketbalových prekážok aj basketbalové. Piešťany boli vo finále výborným súperom. Som maximálne spokojný s tým, že sme sériu vyhrali 3:0. Ukázali sme, že na Slovensku nemáme konkurenciu.
Klubový rozpočet sa oproti minulosti zredukoval výrazne. Napriek tomu doma kraľujete a v Európe stále patríte medzi kluby, ktoré sa v pohároch nestratia.
Terajší rozpočet bol menej ako polovica toho, čo sme mali počas mojich najlepších rokov. Vydarená sezóna mohla prísť aj vďaka rodinnej pohode, ktorá v klube panovala. Chémia v družstve fungovala, čo sa nedá povedať o dvoch minulých rokoch. A potom, ak to v šatni vyslovene klape, môžu prísť aj lepšie výsledky, ako keď máte v tíme megahviezdy. Táto partia si to užívala.
Platí o tohtosezónnom tíme Good Angels: za málo peňazí veľa muziky?
Jednoznačne je to tak. Na rozdiel od iných sezón, keď sme mali hviezdy z WNBA, teraz sme aj bez nich dokázali takmer maximum, čo sa v našich podmienkach dokázať dalo.
Angels aréna bola v tejto sezóne takmer nedobytná. Doma ste vo všetkých súťažiach prehrali jediný zápas. A tak ste svojim priaznivcom mohli robiť pravidelne radosť.
Za celú sezónu nás doma, aj to len v koncovke zápasu, porazil iba Yakin Dogu. A to je víťaz Európskeho pohára FIBA a vyhrá aj tureckú ligu. Doma sme boli veľmi silní a verili sme si.
Po poslednom zápase ste sa lúčili so Slovinkou Tejou Oblakovou aj dlhoročnou slovenskou reprezentantkou Luciou Kupčíkovou. Obe ukázali v žlto-modrom veľké srdce. Jedna odchádza za lepšími podmienkami, druhá do basketbalového dôchodku…
Tých emotívnych lúčení sme tu už pár mali a teraz sme si to zopakovali. Teja vyrástla za tri roky v našom drese na hráčku svetovej triedy. U Lucie Kupčíkovej môžem zložiť len obrovský klobúk dole pred tým, čo pre náš klub za tie roky spravila. Verím, že trinástka, ktorú nosila na drese, bude navždy spojená s jej menom.
Budú sa žlto-modré uchádzať o titul aj o rok? Zotrvá klub na svojich doterajších pozíciách?
Nebudem teraz hovoriť o budúcnosti. Do tejto sezóny som vstupoval s tým, že je posledná. Bola úspešná, takže môžem odísť spokojne.
Foto: Veronika Janušková
