Legionár Vladimir Ivelja: My, Srbi, sme veľkí kávičkari
V tíme basketbalistov KB Košice je v tejto sezóne nová pätica legionárov. Jedným z tých, ktorý by mali býkov potiahnuť do vytúženého ligového fi nále je 28-ročný Srb Vladimir Ivelja. Do nášho mesta prišiel 204 centimetrov vysoký hráč po pôsobení v Macedónsku v KK Feni Industries.
Košičania v sobotu hostili v 3. ligovom kole Handlovú. Býci vyhrali s prehľadom 93:67 a Vladimir Ivelja prispel k druhému víťazstvu v tomto ročníku 16 bodmi. Viac sa strelecky darilo už len jeho krajanovi Pilčevičovi, autorovi osemnástich bodov. Až pätica býkov pokorila dvojcifernú bodovú hranicu, proti baníkom premenili až 14 trojkových pokusov.
Je vyznávačom tvrdej hry
Ivelja našu najvyššiu súťaž len spoznáva. Predtým si zahral v Macedónsku aj v Srbsku, má ju teda s čím porovnávať. „Podľa mňa je slovenská liga podobná ako macedónska. Rozdiel je akurát v tvrdosti zápasov. Tu sú tie stretnutia náročnejšie na fyzickú hru, je to tu tvrdšie, hrá sa dosť do tela. Hráči idú do toho aj za cenu faulov. Ale mne tvrdá hra vyhovuje. Som vlastne jej vyznávačom, takže som nemal problém prispôsobiť sa množstvu kontaktov. Pravda je taká, že ja ich vyhľadávam, mám ich rád. Takže liga mi sadla. Potrebujem vo svojom živote bojovať a basketbal je jednou z možností,“ smeje sa dobre stavaný srbský basketbalista Vladimir Ivelja, ktorý je neprehliadnuteľný najmä zásluhou dôrazu, v našej lige si buduje povesť tvrdého muža.
V košickej šatni našiel dvoch krajanov, ale aj kolegu z Bosny a Hercegoviny. Veľmi ho to potešilo. Vraj ani nemá pocit, že je ďaleko od domova. „Takto sa mi tu nielen hrá, ale aj žije ľahšie. Môžem sa pozhovárať aj v mojej rodnej reči. Ale nie je problém ani s angličtinou, vďaka nej si rozumieme všetci. Čo je fajn, že chlapci zo Slovenska sú podobné nátury ako my, takže si rozumieme,“ vraví Vladimir, ktorý si najviac sadol s rozohrávačom Pilčevičom. Do nášho mesta prišli v lete spoločne, absolvovali tu prípravu. „My sme sa poznali už dávnejšie zo Srbska. Nie sme síce z jedného mesta, ani sme spolu nikdy nehrali v jednom klube, ale vedeli sme o sebe.”
Cieľom je finále
Býci majú v ročníku 2016/2017 tie najvyššie ciele. Klub netají, že si chce zahrať v ligovom fi nále. Aj preto sa po sezóne, ktorá sa skončila štvrtým miestom, vymenila viac ako polovica mužstva. „Viem, že našou úlohou je dostať sa do fi nále. Ale my hráči chceme titul. Tak sme nastavení. Ja ešte titul nemám, doteraz som si zahral maximálne semifi nále, nikdy som nebol úplne hore. Tak teraz prišiel čas, aby som bol majstrom.“
Rezervy vidí najmä v obrane
V úvode sezóny sa ešte Košičania potýkajú s nezohranosťou. Prejav mužstva ešte nie je ideálny. Vladimir k tomu podotýka: „Musíme zlepšovať našu obrannú hru. Tam máme rezervy. Súperi nám dávali ľahké body, to sa nemôže stávať, to je náš hlavný problém. V útoku to bolo o niečo lepšie, tam sa musíme ešte viac zladiť, no hlavne aby sme sa mohli oprieť o kvalitnú defenzívu. Potom môžeme porážať aj tých najsilnejších.“
Pred zverencami trénerskej dvojice Dražen Brajkovič – Richard Leško sú teraz súboje so súpermi z východu Slovenska. V stredu sa Košičania predstavia na palubovke Svitu. V sobotu o 18.00 h hostia v Angels aréne Spišskú Novú Ves. „S oboma súpermi sme hrali v príprave. Zdolali sme ich, ale to nič neznamená. Toto už bude liga a tam nie je žiadne stretnutie ľahké. Samozrejme, chceme víťaziť, aby sme robili radosť naším fanúšikom.“
Holiť sa nechystá
Čo robí vo voľných chvíľach? So spoluhráčmi si pravidelne zájde na šálku kávy. Podotkol, že dobrej kávy. „My Srbi sme veľkí kávičkári. Mne káva najviac chutí krátko popoludní. Musím ju mať,“ hovorí muž, ktorý má už celkom slušnú bradu. Pestuje si ju a tak skoro sa ju vraj zhodiť nechystá. „Je môj imidž, mám ju už celkom dlho. Takto som do Košíc prišiel, takto ma tu ľudia vnímajú, takže holiť sa nechystám.“
Bol už aj v zoo
Košice sú podľa neho krásne mesto. „Viete, čím mi imponujú? Sú podobné ako Novi Sad, hoci ten je trochu väčší. U nás vo Vojvodine žije celkom početná slovenská komunita, teraz mám tých Slovákov okolo seba trošku viac,“ smeje sa hráč, ktorý nastupuje pod košom alebo na poste vysokého krídla. „Historické centrum mesta je krásne, som od neho na skok, takže sa ním rád prejdem. Ale spoznávam aj okolie. Minule sme sa vybral i do zoologickej záhrady v Kavečanoch.“
V Novom Sade skončil univerzitu
Ivelja má vysokoškolské vzdelanie. V Novom Sade skončil Technickú univerzitu. „Chcel som mať diplom, lebo viem, že basketbal nebudem hrať večne. Raz, keď skončím, tak budem musieť začať robiť niečo iné. Tak som si vytvoril predpoklad, že si nájdem zamestnanie. Ale teraz je jasnou prioritou podkošový svet. Ešte by som v ňom rád niečo dosiahol.“
V lete sa oženil
Toto leto sa z neho stal ženáč. Po podpísaní kontraktu s KB Košice sa upísal aj dlhoročnej známosti, ktorá sa volá Mila. „Sme spolu už sedem rokov a len pred pár týždňami sme to spečatili sobášom. Manželka tu bola, takže Košice už videla. Musela sa však vrátiť domov, keďže má zamestnanie. Ale dohodli sme sa, že príde za mnou. Je ťažké byť od seba dlhší čas oddelení. Takže už teraz sa teším, keď Mila príde a budeme tu spoločne,“ prezradil Vladimir Ivelja.
Okrem basketbalu rád sleduje aj iné športy. Ak má možnosť pozrieť si prenos z tenisového zápasu Novaka Djokoviča, neváha. „Djokovič je môj najobľúbenejší športovec, ako Srb som na neho hrdý. Jeho zápasy sú často úžasné. Ale tu na Slovensku, ako som zistil, je najviac v kurze hokej. Už viem, že Košice majú veľmi dobré mužstvo. Nikdy som nebol na hokeji, chodievam okolo Steel arény a iste sa na nejaký zápas vyberiem. Už teraz som zvedavý,“ povedal nám Vladimir Ivelja.
Foto: Iveta Vaculová, Bojan Hohnjec