Líderka tímu netušila, že uchmatne slovenský rekord

Na budúci týždeň v piatok sa v Česku začnú Majstrovstvá Európy v basketbale žien. Turnaj potrvá do 25. júna, jeho dejiskami budú Praha a Hradec Králové. Tento piatok a sobotu odohrajú slovenské reprezentantky posledné dva prípravné zápasy na palubovke Maďarska. Hráčskou i osobnostnou líderkou nášho tímu je hráčka Good Angels Košice Zuzana Žirková. Najúspešnejšia slovenská basketbalistka v ére samostatnosti, osemnásobná najlepšia hráčka krajiny, oslávila včera 37. narodeniny.

Ako ste oddychovali a dobíjali baterky po skončení klubovej sezóny? Stihli ste aj nejakú dovolenku alebo regeneračný pobyt?
Venovala som sa jedine rodinke, čo najviac času som sa snažila stráviť s dcérkou Dorotkou a mojím partnerom. Celkovo mi ani neprišlo, že som mala dlhé voľno. Zväčša som pendlovala medzi Bratislavou a Košicami, plus sme boli na chate, ktorú máme v obci Hodruša-Hámre pri Žarnovici. Ešte si ju zveľaďujeme, máme ju len od tohto roka, ale pobyt v prírode mám vždy rada. Dovolenku pri mori sme ešte nestihli, tá príde na rad až po európskom šampionáte.

K slovenskej reprezentácii ste sa napokon pripojili skôr v porovnaní s pôvodnou dohodou medzi vami a českým trénerom Marianom Svobodom. Prečo ste sa takto rozhodli?
Chcem sa pripraviť čo najzodpovednejšie i najlepšie, aby som mohla byť čo najplatnejšou hráčkou nášho mladého tímu, očakáva sa, že budem jeho líderkou. Preto som si skrátila aj voľno, počas ktorého som sa mala pripravovať podľa individuálneho plánu. Mojej štvorročnej dcérke Dorotke som vysvetlila, aké povinnosti ma teraz čakajú. Kým budem s reprezentáciou na európskom šampionáte v Česku, ona bude oddychovať u mojej maminy v Prievidzi.

So slovenskou reprezentáciou ste sa rozlúčili už po Majstrovstvách Európy v roku 2015, potom vás vlani prehovorili vrátiť sa na jeden dôležitý kvalifikačný zápas v Portugalsku. Môžete teraz pred tohtoročným šampionátom definitívne vyhlásiť, že je to teraz už posledné spojenie Zuzany Žirkovej ako hráčky so slovenskou reprezentáciou?  
Môžem povedať s absolútnou istotou, že pôjde o moje posledné vystúpenie v slovenskej reprezentácii. Mala som slabšiu chvíľku, keď som privolila, že sa k tímu pripojím počas prípravy na blížiaci sa šampionát. Som však typ človeka, ktorý dodrží slovo, keď ho raz dá. Som rada, že môžem pomôcť reprezentácii a slovenskému basketbalu. Verím, že raz mi to slovenský basketbal tiež vráti.

Do prípravy na šampionát sa zapojilo iba dvanásť basketbalistiek, minulý týždeň ešte pribudli dve nové mladé debutantky. Tým viac musíte byť sklamaná, keď vidíte, koľko hráčok odmietlo pozvánku do národného tímu? 
Som veľmi smutná, ako to dopadlo, ako teraz vyzerá zloženie nášho tímu a kde sa celkovo nachádza slovenský ženský basketbal. Žiaľ, mladé hráčky nemajú taký záujem reprezentovať, ako by mali mať. Hnevá ma takýto prístup. V minulosti niečo také neexistovalo a ani nebolo prípustné. Som ešte z inej generácie, tej súčasnej niekedy veru nerozumiem. My, staršie, to berieme inak ako niektoré mladšie baby.

Čo vlastne zmenilo váš názor vrátiť sa do reprezentácie? Keby zostal pri tíme tréner Maroš Kováčik, pripojili by ste sa tiež?
Jednoznačne nie. Po zmene na trénerskom poste pri slovenskej reprezentácii ma funkcionári Slovenskej basketbalovej asociácie oslovili, či by som si predsa ešte len neobliekla dres reprezentácie. Pochopila som, že družstvo potrebuje pomoc.

Zavážilo aj to, že sa môžete stať slovenskou rekordérkou v počte účastí na majstrovstvách Európy, keďže to bude už váš šiesty šampionát? Predstihnete Renátu Hirákovú, ktorá sa päťkrát zúčastnila na záverečnom turnaji kontinentálneho šampionátu.
Ani som o tom nevedela. Je to však potešujúce. V živote a ani v športe som sa prioritne nehnala za rekordmi, základom bolo, aby sa darilo tímu, za ktorý hrám, aby ma basketbal bavil a napĺňal. 

Čo budete po skončení turnaja považovať za úspech?
Ocitli sme sa vo veľmi náročnej skupine a je ťažko odhadovať, ako dopadneme. Ale úspechom by bol už postup zo základnej skupiny.

V nej budú našimi súpermi v Hradci Králové postupne Turecko (16. júna), Bielorusko (17. júna) a Taliansko (19. júna). Ako by ste tieto družstvá charakterizovali?
Všetky tieto krajiny sú už roky na výkonnostnom vzostupe, kým pre Slovensko platí opak, že u nás to ide opačným smerom… Navyše, prechádzame generačnou výmenou a máme omladený tím. Turecko veľmi dobre poznáme, v tejto sezóne sme s tímom Good Angels odohrali v Európskom pohári FIBA viacero zápasov proti tamojším klubom. Turkyne majú svoju kvalitu a budú mať len tie najvyššie ciele. To isté sa dá povedať aj o Bielorusku, kde ide basketbal kvalitatívne poriadne nahor. Najviac si môžeme veriť proti Taliankam, práve na ich úkor sa pokúsime postúpiť zo skupiny.

Nemali ste ani osemnásť rokov a už ste reprezentovali Slovensko na svetovom šampionáte v Nemecku v roku 1998. Uvedomujete si, že odvtedy prešlo takmer dvadsať rokov? 
Nie. Preletelo to veru veľmi rýchlo. Kariéru však budem chcieť hodnotiť až o rok, keď s ňou skončím.

Znamená to teda, že aj v sezóne 2017/2018 budete obliekať dres tímu Good Angels Košice?
S generálnym manažérom klubu Danielom Jendrichovským sme sa dohodli, že budem v Košiciach pokračovať aj v budúcej sezóne, ktorá bude posledná v mojej hráčskej kariére. Uplynulý ročník bol v Košiciach veľmi dobrý, v klube to skvele fungovalo, v tíme bola výborná atmosféra, basketbal ma veľmi bavil, navyše som sa cítila zdravotne fit. Utvorili sme jeden z najlepších kolektívov, aké som v kariére kedy zažila. Výborne doň zapadli všetky zahraničné hráčky a tím skvele viedol tréner Peter Jankovič. Jeho spôsob komunikácie s tímom bol perfektný, hráčky potom jednoducho išli za ním.

Žirková v príprave na ME

• Belgicko – Slovensko 59:56 (nehrala)
• Belgicko – Slovensko 66:57 (nehrala)
• Slovensko – Grécko 82:69 (22 bodov)
• Slovensko – Grécko 81:79 (11 bodov)
• Česko – Slovensko 51:73 (17 bodov)

Žirkovej doterajšie európske šampionáty

• 1999    Poľsko
• 2001    Francúzsko
• 2003    Grécko
• 2009    Lotyšsko
• 2015    Maďarsko

Foto: Veronika Janušková, tasr