Pilčevič hviezdou ligy, tento týždeň sa má stať tatkom

Angažovanie rozohrávača Radenka Pilčeviča bola pre KB Košice šťastná voľba. Srbský basketbalista sa stal v Eurovia SBL jednou z najjagavejších hviezd. Potvrdzujú to aj jeho štatistiky. Dvadsaťdeväťročný Pilčevič je motorom býkov a aj vďaka nemu im v tabuľke patrí druhé miesto.

V sobotňajšom zápase so Svitom, ktorý býci vyhrali 97:75 Pilčevič, ktorý dovŕši na budúci týždeň tridsiatku, do hry nezasiahol. Duel presedel na lavičke. Na naše otázky však Radenko odpovedal trpezlivo.

Kvôli čomu ste proti Svitu nenastúpili? 

Chytil ma nejaký žalúdočný vírus. Mal som teplotu. Necítil som sa na to, aby som nastúpil. Tímu som tak nepomohol po prvý raz v  sezóne. Podstatné je, že to chlapci zvládli aj bezomňa.

Vo Svite ste prehrali o jediný bod. Tomuto súperovi ste mali čo vracať… 

Doma už nechceme prehrať. Vo Svite nám ušla koncovka, teraz sme si to už postrážili. Hoci ani tento zápas nebol ľahký, veď ešte v polčase sme prehrávali.

Prečo ste si za svoje pôsobisko vybrali práve Košice? 

Je tu tréner Brajkovič, ktorý ma oslovil, hoci som sa s ním počas kariéry v jednom tíme nikdy nestretol. A o tomto klube som počul veľa od chlapcov, ktorí tu hrali, či už Avramovič alebo Vlahovič. Hľadal som si pred letom nový angažmán a o Košiciach som dostal veľa pozitívnych referencií. A keď som počul, že sú tu veľké očakávania, že je tu aj vysoký cieľ – finále, tak som vedel, že je to niečo, čo chcem.

Hrali ste v ligách v Srbsku, Macedónsku, Maďarsku, Rumunsku, Litve aj v Nemecku. Aká je slovenská súťaž v porovnaní s tými, ktoré ste okúsili? 

Je tu veľa dobrých tímov. Súťaž je celkom vyrovnaná, hoci svojím herným poňatím je každá liga trochu iná. Podľa toho, čo počúvam, tak v tejto sezóne sa to posunulo úrovňou zase o niečo vyššie. V mužstvách pôsobia mnohí veľmi dobrí hráči, ktorí by sa presadili aj inde.

Košice majú pred sebou jasnú métu – dostať sa do finále. Stane sa tak? 

Myslím, že je to možné, že v silách môjho tímu je bojovať o to finále. Isteže, v športe zohráva úlohu veľa faktorov. V prvom rade musíte mať zdravie a k tomu kus šťastia. Ale tím je poskladaný tak, aby to zvládol a výsledky v tejto sezóne ukazujú, že Košice patria na špicu. Máme dobrých hráčov, kvalitných, ale myslím tým aj po ľudskej stránke. V šatni cítim správnu chémiu, klape to medzi nami. Už som niečo zažil. Viem, že najdôležitejšia je práve atmosféra a partia. Môžete mať pokope desať najlepších hráčov z  ligy, ale ak to medzi nimi neladí, ten úspech i tak nepríde. 

Vy už viete ako chutí úspech. Ktorý si ceníte najviac? 

So Szolnokom som roku 2014 vyhral maďarskú ligu, je to môj zatiaľ jediný titul v mužskej kategórii. A v Rumunsku som zase získal pohár. Ten si tam cenia rovnako ako víťazstvo v  lige. V  Srbsku som bol s  Čačakom v  mládežníckej kategórii majstrom krajiny. No a verím, že ďalší úspech príde tu – v Košiciach. 

S vašou výškou 188 centimetrov patríte medzi najnižších hráčov. Nevnímate to ako hendikep, ak sú okolo vás basketbalisti, ktorí majú o 20 či 30 centimetrov viac? 

Rozohrávač nemusí vytŕčať výškou. Mojou úlohou je hru dirigovať, zakončujem skôr z väčších vzdialeností. A keďže mám tých centimetrov menej, o  to musím byť rýchlejší, šikovnejší, predvídavejší. 

V našej lige ste najlepším trojkárom. V 13 zápasoch ste premenili 39 trojkových pokusov. Aj vaša 52 percentná priemerná úspešnosť streľby je najlepšia. Kedy ste v sebe objavili trojkára? 

Streľba spoza trojkového oblúka bola odjakživa mojím plusom. Vždy som bol dobrý strelec zvonku. A som rád, že to potvrdzujem aj v Košiciach. A to si nedávam ani strelecké tréningy navyše. Tú dobrú ruku mám od narodenia. 

Pred posledným kolom ste mali strelecký priemer vyše 16 bodov na zápas a miesto v top desiatke strelcov ligy. Nakoľko je to pre vás dôležité?

S tým číslom som spokojný, ale na mojom poste nie je najdôležitejšie, koľko bodov dáte. Pre ma sú aj tak prvoradé asistencie.

V asistenciách ste na Slovensku jasným kráľom s priemerom 7,5 na stretnutie. Všimli sme si, že z prihrávky na kôš sa tešíte viac, ako keď ho dáte… 

V Srbsku ma naučili, aby som ako dirigent hry v prvom rade vytváral pozíciu spoluhráčom. Toto je moja prioritná práca. Keď moja prihrávka nájde kolegu a ten úspešne zakončí, viem, že som spravil pre tím to najlepšie. 

Len jeden hráč v súťaži strávil na ihrisku viac času ako vy. Máte pri vyše 35-minútovej porcii stále dostatok energie? 

Cítim sa stále mladšie, takže tie minúty mi vôbec neprekážajú. Síl mám vždy dosť, stačí mi kratučká pauza. Tréner sa ma niekedy opýta, či nie som unavený a ja mu poviem, ako sa cítim. Väčšinou stačia 2­ – 3 minútky a  som zase pripravený ísť na to.

Basketbalovo vás formovali v Čačaku, rovnako ako trebárs Sašu Avramoviča, ktorý pôsobil v Košiciach v uplynulej sezóne. Je to náhoda, že hráči z tohto mesta sú na ihrisku impulzívnejší? 

Sašu dobre poznám, viem o čom hovoríte. Sme z rovnakej basketbalovej školy. Aj ja som niekedy impulzívny, ale musím sa kontrolovať. To sebaovládanie prichádza aj s rokmi. Máte viac skúseností, tak sa lepšie skorigujete. Ale hráči zo Srbska sú podľa ma impulzívnejší ako Slováci. Neviem prečo, asi to vychádza z mentality, ale je to tak.

Čo zaujímavé a možno trochu súkromné nám o sebe prezradíte? 

Prezradím vám, že svoju polovičku Minu som požiadal o ruku po tom, ako sme v Maďarsku vyhrali ligu. Stalo sa tak na tímovej párty, keď sme oslavovali titul. Spravil som to pred všetkými. Ostala šokovaná, bolo to pre ňu fakt veľké prekvapenie. Rok po zasnúbení sme sa v Srbsku vzali. 

Manželku máte momentálne v Srbsku. Vraj je už tesne pred pôrodom. Takže z Pilčeviča bude tatko… 

Nuž, malo by to prísť teraz – šiesteho decembra. Už sa neviem dočkať, čakáme chlapca. Aj meno sme mu už vybrali – Nikša. Na prekvapenie, nie som ani nervózny. Jediné, čo si želám je, aby bola manželka v  poriadku a malý bol zdravý. Mina bývala doteraz tu so mnou v Košiciach, ale vrátila sa domov. Bola to jej voľba, predsa len, tam má rodinu, mamku, ktorá bude môcť pomôcť, hlavne v prvé dni. Predbežne sme dohodnutí, že za mnou prídu na konci ebruára. V polovici decembra, po zápase s Nitrou cestujem domov, keďže budeme mať v lige krátku prestávku. Tak aspoň na dva – tri dni sa dostanem za rodinkou. rčite lepšie ako nič, už aby to bolo.

Aký je váš basketbalový sen? 

Mal som veľký sen, keď som bol mladší. Chcel som to dotiahnuť do seniorskej srbskej reprezentácie. V roku 2009 som bol k tomu veľmi blízko, ale ten sen sa nikdy nestal skutočnosťou. Do budúcnosti sny nemám, skôr plány. Bol by som šťastný, keby som vyhral slovenskú ligu. 

Aj štyri kávy denne a knihy o histórii

Srb Radenko Pilčevič, rovnako ako jeho krajania z tímu KB, si denne nájdu čas na dobrú kávu. „Aj tu v Košiciach milujem kavičkový čas s priateľmi. So spoluhráčmi chodíme na kávu pravidelne. Denne si dám tri – štyri kávy. A musia to byť silné. Už som pobehal celé mesto a dva podniky na Hlavnej ulici mi vyhovujú najviac. Veľmi rád čítam knihy. Teraz, keď tu nie je manželka, mám na ne ešte viac času. Preferujem históriu, knihy, ktoré vám priblížia veľké postavy zo svetovej histórie. Trebárs sa dozviem niečo o Fidelovi Castrovi, aj on patrí medzi ľudí, ktorí tvorili dejiny,“ prezradil nám basketbalista ako rád trávi voľný čas.

Foto: Veronika Janušková