Večere varí aj pre spoluhráčov

Basketbalisti KB Košice zdolali v 8. kole Eurovia SBL Svit 85:76. Býci si tak udržali domácu neporaziteľnosť. Strelecky sa najviac darilo Srbovi Stamenkovičovi, autorovi 21 bodov. Chorvát Marič pridal 15 bodov. V sobotu sa Košičania predstavia v Komárne.

Tridsaťdvaročný chorvátsky krídelník Igor Marič bol po utorku spokojný s piatym domácim víťazstvom, nie však s výkonom. „Sezóna je dlhá, tento tím sa stále len zohráva. V lete sme sa zišli, potrebujeme dostať systém do krvi. Podstatné je byť najlepší na konci,“ povedal nám Marič, ktorý verí, že v sobotu sa po troch prehrách u súperov jeho tím dočká prvého víťazstva. „V Komárne je pôda horúca. Chceme vyhrávať doma i vonku. Máme kvalitu, len musíme myslieť pozitívne.“

Chorvátsky legionár trávi na ihrisku v priemere 24 minút. Vedu z toho, že nie je najviac vyťažený, nerobí. „Nie som nespokojný so svojou minutážou. Tréner chce vystriedať viac hráčov a podstatné je, aby hral dobre tím. Nie je dôležité, čo je teraz, ale čo bude v play-off. Ak ste v majstrovskom kádri, zvyšuje to váš kredit. Môžete byť najlepší strelec priemerného mužstva, no nie je to ono,“ podotkol hráč roka v sezóne 2015/2016. „Stane sa, že na Slovensko prídu Američania, čo chcú dávať 20 bodov, len aby sa predali za lepším. Ja som tímový hráč. A mňa zaujíma úspech na konci, nie štatistiky.“ 

Ešte chce byť majstrom

V Prievidzi strávil tri roky, získal tam titul. Ale vsadil na Košice a ostal verný trénerovi Čurovičovi. „Dva roky sme fungovali spoločne, je to dobrý tréner aj dobrý človek. Vedel som, aké majú Košice ambície, že v tíme bude viac dobrých hráčov, preto som hneď zobral túto ponuku. Hoci som mal za sebou dobrú sezónu, nechcel som čakať. Slovenská liga sa mi páči, je tu veľa zápasov. Každý športovec má odmalička sny. V tíme chcú všetci titul. Ja som ho získal v Prievidzi jediný raz v kariére a ešte chcem ten pocit zažiť.“

V Košiciach trávi veľa času nielen s manželkou, ale aj so spoluhráčmi. A to i v súkromí. Naposledy sa nasmiali pri človeče, nehnevaj sa. Túto spoločenskú hru pozná už z Chorvátska, kde sa volá Čovječe ne ljuti se. „Pôsobil som tri roky aj v Slovinsku a myslím si, že my, Chorváti, to máme bližšie k Slovákom ako Slovincom. Tí viac ťahajú smerom k Rakúsku. Na Slovensku sa cítim viac doma, ako keď som hral v Slovinsku. Aj jazyky sú podobné, rovnako mentalita ľudí má veľa spoločného. Darmo, sme Slovania.“

V Prievidzi mal lektora

Marič sa so slovenčinou kamaráti stále viac. „Prvý rok sme mali v Prievidzi lektora. To mi veľmi pomohlo. V Prievidzi som poznal veľa ľudí, takže som s nimi často komunikoval. My, Balkánci, čo sme tu z Chorvátska, Srbska, to máme oveľa ľahšie, ako keď tu prídu basketbalisti z Ameriky. Hoci viem, že profesionálny hráč musí mať aspoň anglické základy a je jedno, kde v Európe pôsobíte.“

Aj tréneri o ňom vravia, že je to chlapec do partie. „So spoluhráčmi bývame pokope, takže často prídu k nám, dáme si spoločnú večeru, zahráme na playstation. Ak sa u nás varí, tak ja som šéfkuchár, manželka mi pomáha. Vyváram rád, zvykol som si, keď som pred asi šiestimi rokmi odišiel z domu. Učil som sa. Viete, nemám rád mastné jedlá, v reštaurácii sa im niekedy nevyhnete. Takto viem, čo mám na tanieri. Preferujem šaláty, zeleninu. Milujem jedlá pripravené s brokolicou či mrkvou. Ale v nedeľu si dám aj nezdravý deň, hamburger.“

Bratovi poslal tenisky

Jeho otec hrával futbal. Aj Igor ako malý chlapec začínal s futbalom v chorvátskom slávnom klube Dinamo Záhreb. „Mám mladšieho brata Gorana a ten začal hrať basketbal. Pridal som sa k nemu, ale až ako 14-ročný. Vo futbale som bol dobrý. Ktovie, možno by som spravil lepšiu kariéru ako v basketbale a dnes by som zarábal veľké peniaze,“ zasmial sa Marič, ktorý sa zamiloval do basketbalu a neľutuje. Hoci občas podpichne brata, že ak by nezačal s basketbalom, tak je dnes bohatý futbalista. „Goran mi bol stále oporou. Keď pracoval vo firme Nike, stále mi zohnal nový pár basketbalových tenisiek. Teraz mal narodeniny a na oplátku som mu jedny kúpil ja a poslal s odkazom: Ďakujem, braček.“