Centimetrov i kíl má najmenej, no chce byť ako pitbull

V našej najvyššej súťaži sa už etabloval. Sedem štartov mu v tejto sezóne stačilo na strelenie štyroch gólov a zisk jednej asistencie. Hokejista HC Košice Juraj Milý dáva aj kuriózne góly. V piatok vo Zvolene, kde oceliari vyhrali 6:3, prekonal domáceho brankára strelou z vlastnej polovice ihriska!

Juraj Milý bol po piatkovom kole Tipsport ligy so štyrmi gólmi v tesnom závese za najlepším strelcom súťaže – päťgólovým spoluhráčom Marekom Bartánusom. Devätnásťročný útočník sa v koncovke presadil v troch stretnutiach po sebe. Vo Zvolene však z pozície, z akej padajú góly raz za uhorský rok.

V oslabení len nahodil puk na bránku

„Bránili sme sa v oslabení. Už som chcel ísť striedať. Náš obranca Edo Šedivý chcel vyhodiť puk, trafi l ma, tak som len puk nahodil smerom na zvolenskú bránku a trielil na striedačku. Až keď sa chlapci tešili, zistil som, že to bol gól, takže vlastne ani neviem ako padol. Ostal som prekvapený, veď som to poslal na Petríka z vlastnej polovice klziska. Bol to najkurióznejší a najšťastnejší gól aký som kedy dal. Z takej diaľky predsa nepadajú. Brankár po ňom musel mať zvláštny pocit. Domáci hrali za stavu 3:3 presilovku a toto vlastne rozhodlo,“ vrátil sa Juraj Milý k vydarenému oslabeniu, v ktorom sa postaral o víťazný presný zásah Košíc. „Dúfam len, že ma spoluhráči za tento čudný gól neskasírujú,“ smial sa.

Dobrá nálada v kabíne poteší

V uplynulej sezóne má v štatistikách v košickom drese 20 štartov, v nich dosiahol jediný gól. Donedávna ešte reprezentant do 20 rokov sa v seniorskom hokeji udomácňuje stále viac.

„Som rád, že Tibor Varga a Tomáš Hričina mi v útoku pomáhajú, prípadne iní spoluhráči, ak sa tam prestriedajú. Na ľad idem stále s tým, že v prvom rade chcem podať dobrý výkon, je len plus, ak strelím gól a pomôžem tým mužstvu. Budem šťastný, ak mi to v koncovke pôjde takto čo najdlhšie. Podstatné je, aby sme vyhrali a udržali sa na špici tabuľky. Potom je v kolektíve dobrá nálada. Poteší, ak tri razy po sebe dáme po šesť gólov.“

Juraj Milý začal sezónu výborne, po piatku mal na konte štyri góly.

Odmalička ho zdobila bojovnosť

S výškou 173 centimetrov je najnižším hráčom Košíc a so 71 kilogramami aj najľahším. A tak musí skromnejšie proporcie vynahrádzať inými danosťami. „V prvom rade musím mať dobrý pohyb, keďže nie som žiadny bujak. Ale o to viac sa snažím vyhrávať osobné súboje, nebáť sa ich, byť taký pitbull, ktorý súperovi znepríjemňuje život. Od malička som bol v tíme najmenší, no i tak ma zdobila bojovnosť. V mládežníckych kategóriách som tých gólov dával viac, teraz si zvykám na seniorský hokej. Ale pred bránkou sa viem orientovať a ak ma tam chlapci nájdu, aj tam čosi padne.“

Benjamín tímu si už zvykol na to, že v šatni má aj svoje povinnosti. Po tréningoch, rozkorčuľovaní, zbiera puky. „Som najmladší, nemám problém zobrať puky, fľaše zo striedačky, či odniesť veci do autobusu. Som na to zvyknutý, navyše ďalší chlapci mi pomôžu, mám svoju pravú a ľavú ruku. Odjakživa som bol v šatni najmladší, takže funkcia nosiča pre mňa nie je nová. Akurát v reprezentačnej dvadsiatke som jednu sezónu nemusel nič, boli tam aj mladší.“

Diaľkovo doštudovať na športovom gymnáziu

Deviateho decembra bude mať dvadsať, no ešte stále je stredoškolák. Navštevuje Súkromné športové gymnázium ELBA v Prešove. Štúdium mal prerušené v čase, keď šiel za hokejom ako junior do zámoria, kde hrával za QMJHL za Acadie-Bathurst Titan a v za USHL Muskegon Lumberjacks. „Pred dvoma rokmi som bol v Kanade a v Amerike, školu som na rok prerušil. Teraz ju chcem dokončiť diaľkovo, nech mám aspoň maturitu. Som rád, že mi v Prešove vyšli v ústrety.“

Otca má za chrbtom

Juraj má svojho otca doslova za chrbtom aj na zápasoch. Marko Milý je totiž v HC trénerom brankárov, a tak sa stretávajú denne, no nielen v súkromí, ale aj pracovne. „Počas zápasu si ani neuvedomujem, že otec je odo mňa vzdialený meter či dva. On to prežíva možno viac ako ja, musí zvládnuť, ak vidí, ako ma tam po rohoch bijú, otĺkajú, či ak spravím chybu. Ale obaja to berieme profesionálne. Sme v HC Košice a každý si má spraviť svoju prácu. Stretneme sa na štadióne, ale potom ide každý svojou cestou. Otec dochádza domov do Prešova, ja ostávam v Košiciach. Mám tu byt, usídľujem sa tu. A ak sme spolu v súkromí, tak príde reč aj na hokej. Povie mi svoj názor, čo som mohol spraviť inak. To beriem, no zas nevedieme dlhé debaty, veď hokeja máme dosť počas dňa.“

Síce sa potatil, ale nie na sto percent. Venuje sa hokeju, no otec bol brankár a jeho si získal útok. „Aj ja som mal byť brankár. Tak som aj začínal. Ale na jednom turnaji, bolo to u žiakov na starej košickej Lokomotíve som si to vyskúšal v útoku. Dal som nejaké góly, darilo sa mi, tak som už do bránky nešiel. Je atraktívnejšie byť útočníkom,“ uškrnul sa.

Foto: sita