Fitneska predtým boxovala, teraz pečie torty

Pred Vianocami štartovala v San Salvadore na juniorských majstrovstvách sveta fitnesiek. V kategórii bikini fitnes skončila Košičanka Veronika Guľášová strieborná. Jej zbierka cenných kovov z MS či ME junioriek a žien sa tak rozrástla, dokopy ich má už päť. Akurát na svoje prvé zlato stále čaká.

„Hoci mám dvadsaťtri, stále som mohla súťažiť medzi juniorkami. Pred dvoma rokmi totiž zvýšili vekový limit z 21 na 23 rokov. Veľmi som túžila uzavrieť sezónu prvým zlatom. No čo už, striebro je tiež fajn,“ rozhovorila sa Veronika.

Na juniorku príliš svalnatá

Po šampionáte v Salvadore si pozerala blog jedného reportéra. Vraj bola na juniorku až príliš svalnatá. Len nad tým pokrčila ramenami. „Keďže prechádzam do kategórie žien, pri mojej výške 170 centimetrov som potrebovala naberať svalstvo. V bikini fitnes som na nedávnych majstrovstvách Európy skončila v seniorskej kategórii jedenásta. Aj reprezentačná trénerka Natália Lenártová mi vtedy povedala, že mi chýbalo viac svalovej hmoty. Čo je na ženy málo, je už na juniorky veľa,“ podotkla športovkyňa, ktorá vo federácii SAKFST súťaží už piaty rok. Na Arnold Classic bola tretia a na Amateur Olympia Europe v Prahe prvá.

Nedarilo sa jej schudnúť

Pre fitnes žije Veronika 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Športu priniesla už nejednu obetu „Pred šampionátom v Salvadore som sa potrápila, nedarilo sa mi schudnúť. Ak trénujete viac rokov a počas nich musíte pred súťažou opakovane zhodiť nejaké kilo, metabolizmus už tak nereaguje. Chudla som ťažko, a to som potrebovala dať dole len vyše dve kilá. Moja pokožka pri úbytku váhy nebola taká, ako by som si predstavovala. Bol to aj dôsledok dlhej sezóny.“

Chlapovi ešte nezavalašila

Pred fitnes sa venovala zmiešaným bojovým športom (MMA) a aj boxu. „Problém bol v tom, že baby, ktoré sa venovali MMA, skončili. A potom som už nemala ženského sparringpartnera. A tak som si to na tréningu rozdávala s mužmi. Nie je to ono, raz boli príliš opatrní, inokedy to bolo tvrdšie, takže aj nejaká modrina sa pritrafila. Chodila som aj boxovať k trénerovi Antonovi Spišákovi. A tak som sa dostala ku boxerskej lige, kde som hájila farby Vranova a potom Komárna.“

Vraví, že chlapom v civile neublíži. Ako žena má po skúsenostiach z ringu aspoň slušnú znalosť sebaobrany. „Neviem ako by to bolo, keby nastala situácia, že stojím zoči-voči chlapovi. Žiadnemu som ešte nezavalašila, nemám na to povahu.“

Blondína z rozmaru

Tmavovláska bola pred časom blondínkou. Dnes sa nad tým len pousmeje. „Bol to taký rozmar, ktorý trval rok a pol. Chcela som skúsiť niečo nové, no akurát som si pekne zničila vlasy. Aj tak mi deväť z desiatich chlapov povedalo, že tmavá mi pristane viac,“ podotkla Veronika, ktorá už opakovane pózovala v štúdiách. Fotiť sa vraj nenechala pre peniaze, keď už, tak kvôli sponzorom. „Fotky v spodnej bielizni mám pre vlastné potešenie.“

Študentka UPJŠ chce byť raz manažérkou

Veronika externe študuje na UPJŠ na katedre telesnej výchovy a športu. Tento rok ju čakajú bakalárske skúšky. „Potom chcem prejsť do Prešova na cestovný ruch a hotelierstvo. Je tam aj manažment a marketing, v tejto oblasti by som rada našla uplatnenie vo svojom živote. Verím, že raz budem manažérka, no a najradšej by som to nejako skombinovala aj so športom, ktorý milujem.“

Vymýšľala recepty

Fitnes je o limitovanej strave, a to viedlo Veroniku Guľášovú k zdravému pečeniu. „Keď nemôžete jesť čokoľvek a máte chuť na sladké, tak vás to môže motivovať k vymýšľaniu receptov. Začala som piecť torty, ale také zdravé – bez cukru a múky. Dokonca som ich išla predávať, akurát, že som na túto aktivitu nemala dosť času. Iste, je to drahšie pečenie ako bežné, ale myslím si, že môže byť rovnako chutné. Moje výtvory všetci chválili,“ prehodila košická fitneska.

Policajt či vojak so samopalom na každom krok

Veronika rada cestuje. Šport jej umožnil navštíviť zopár atraktívnych miest. Salvador nie je tradičnou turistickou destináciou. Sympatická športovkyňa je rada, že MS mohla aspoň trochu spoznať túto krajinu.

„Sezónu sme ukončili parádne. Po súťaži sme sa z centra mesta presunuli do rezortu pri pláži. Konečne aspoň jedny preteky spojené s relaxom, opaľovaním, plávaním. Počasie sme mali pred Vianocami ideálne, nejakých 35 stupňov, na pláži strieborný piesok, teplý oceán. Salvador je ekonomicky slabšia krajina, kriminalita je vysoká. Cestou z hlavného mesta k moru sme videli v dedinách obchody, ktoré mali zamrežované okná a cez ne vydávali tovar. Na každom kroku policajt či vojak so samopalom. Rezorty s turistami sú strážené, voľný pohyb po krajine neodporúčajú. Videli sme tam ľudí prespávať pod palmami. Živili sa len predávaním kokosových orechov a nejakých orieškov. Pohľad na nich bol smutný.“

Foto: ronnie.cz a Vladimír Vilhan