Bude Róbert Jano starší po jeseni hráčom spievať?

Novým športovým riaditeľom Lokomotívy Košice sa stal pred ročníkom 2017/2018 Róbert Jano starší, ktorý sedem rokov pôsobil vo funkcii prezidenta basketbalového klubu Good Angels Košice a ešte predtým bol generálnym manažérom mužskej hádzanárskej reprezentácie Slovenska. 

„Po odchode z Good Angels Košice som mienil oddychovať a sledovať šport len ako nezainteresovaný divák. Oslovil ma však majiteľ Lokomotívy Peter Daduľák a jeho ponuku som prijal. Lokomotíva má obrovskú históriu a tradíciu. Vyrástli tu mnohé generácie hráčov a legendy slovenského futbalu na čele so súčasným reprezentačným trénerom Slovenska Jánom Kozákom. Chcem sa pokúsiť spojiť Košičanov pre futbal, nájsť nových sponzorov a presvedčiť ľudí, ktorí majú na to možnosti, že sa oplatí investovať do futbalu v meste. Nie je z môjho pohľadu možné, aby Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku neuživili jeden klub v najvyššej súťaži,” rozhovoril sa Róbert Jano starší. 

Odohrať na novom štadióne prvý zápas

Jeho ambíciou je vybudovať z Lokomotívy profesionálny klub. „Tréningový proces a prístup hráčov k povinnostiam je profesionálny, ale bude treba popracovať na všetkých ostatných podmienkach, počnúc finančnými a materiálno-technickými, aby bol klub pripravený v rozumnom časovom horizonte postúpiť do najvyššej slovenskej súťaže. Práve to ma motivovalo k príchodu Lokomotívy, aby ona bola prvým mužstvom, ktoré nastúpi o pár rokov na novom košickom štadióne na prvý súťažný zápas. Toto by malo byť nielen naším cieľom, ale všetkých ľudí, ktorí dokážu mať vplyv na chod klubu vrátane mesta Košice. O to väčšia je naša momentálna spoločná radosť v klube z toho, že sme na prvom mieste tabuľky.”

Nemajú žiadne dlhy 

Počas dvanástich rokov existencie vynovenej Lokomotívy sa v klube podarilo vybudovať mládežnícku pyramídu, momentálne majú viac ako dvesto hráčov. „Po nástupe do funkcie som si stanovil ako prvý cieľ nastaviť systém spolupráce a komunikácie v rámci klubu. Aby to fungovalo po každej stránke, čiže športovej, finančnej, materiálno-technickej, zdravotnej. Klub nemá žiadne dlhy a má veľmi solídne vybudovanú mládežnícku základňu. Mojím cieľom je posunúť Lokomotívu v horizonte šiestich až ôsmich rokov do situácie, aby sme značnú časť finančných prostriedkov na svoj rozpočet riešili predajom vlastných odchovancov. Čo najskôr budeme chcieť dostať naše mládežnícke tímy v jednotlivých vekových kategóriách do najvyšších slovenských republikových súťaží, aby si mohli merať sily s tými najlepšími.” Klub dlhodobo skvele spolupracuje so ZŠ Požiarnická a po tomto vzore spustil spoluprácu so ZŠ Považská, ktorá bude od prípravky vychovávať mladých futbalistov. „Chceme mať ešte spoluprácu s dvoma školami, aby sme to rozložili aj teritoriálne na Furči a v Starom Meste, aby to bolo komfortnejšie pre rodičov, ktorí tak nebudú musieť voziť svoje deti na tréningy cez celé mesto. Mládeži chceme dať, čo jej patrí. Základom je iskra v očiach detí a spokojnosť ich rodičov. Sme pred uzavretím spolupráce s Nemocnicou Košice-Šaca, ktorá prevezme komplexnú zdravotnú starostlivosť o náš klub. Všetci naši hráči absolvujú dvakrát ročne zdravotnú prehliadku.”

Zatiaľ neuvažujú nad Čermeľom  

Róbert Jano otvorene povedal, že seniorský tím Lokomotívy by naplnil jeho očakávanie v prebiehajúcej druholigovej sezóne 2017/2018 umiestnením v prvej trojke. „Nikdy som nebol alibista, taká je moja osobná túžba. Ale aj prvá šestka bude v poriadku. Chceme vystupovať pokorne a skromne, každý najbližší zápas bude pre nás ten najdôležitejší. Nič nie je staršie ako včerajšie víťazstvo. Bol by som rád, keby ľudia chodili do hľadiska vo väčšom počte, keďže Lokomotíva hrá atraktívny ofenzívny futbal. Naším domovom zostáva Družstevná pri Hornáde. Zatiaľ neuvažujeme nad odohratím zápasov v košickom Čermeli. Nemáme nazvyš finančné prostriedky, aby sme si prenajímali tento štadión. Nedá sa však vylúčiť, že sa to zmení, ak pocítime potrebu od fanúšikov či samotného mesta. Ale sami špeciálne aktivity v tomto smere vyvíjať nebudeme.“ Róbert Jano mužstvo Lokomotívy motivoval aj vtipnou stávkou. „Hráčom som sľúbil, že ak budeme po polovici sezóny na prvom mieste, tak na spoločnom posedení zaspievam pred celým tímom pesničku. Podobný rituál sprevádza v našom klube uvedenie nových hráčov seniorského tímu. Zatiaľ to má mužstvo z pohľadu tejto stávky rozohraté dobre.“

Ako nám utiekli Maďari, Česi či Poliaci…

Róbert Jano starší sa už dlhodobo veľmi kriticky vyjadruje k starostlivosti štátu a samosprávy o šport na Slovensku. 

„Nemáme vyriešené financovanie športu. Netreba si pritom chodiť po príklady do vyspelých demokracií, nejdem porovnávať Slovensko s Francúzskom či Nemeckom, kde to ukážkovo funguje. Ale rovnako to klape aj pár kilometrov južne od nás v Maďarsku, ktoré skončilo na deviatom mieste v hodnotení krajín na minuloročnej olympiáde. Maďarský premiér Orbán má prioritu v budovaní kultúrno-spoločensko-športových hodnôt. Nalial do maďarského športu obrovské peniaze, postavili tam množstvo športovísk, štadiónov, hál, majú vypracovaný systém športu na školách. Maďari nám utiekli o kvantum rokov, rovnako nás ale predbehli aj naši ďalší susedia z Poľska či Česka,“ nadýchol sa k monológu.

Pomohol si aj jedným obšírnejším porovnaním. „Zostaňme na úrovni futbalovej druhej ligy, v tej maďarskej národný zväz poskytuje každému z dvadsiatich účastníkov dotáciu 275-tisíc eur na sezónu, k tomu sa prirátavajú bonusy – 3 000 eur za bod a 9 000 eur za víťazstvo v ligovom zápase, plus v hre sú aj odmeny za štart hráčov mladších ako dvadsať rokov či financie za predaj televíznych práv. Aj tie najslabšie druholigové kluby v Maďarsku tak môžu rátať s dotáciou približne na úrovni 350-tisíc a to sa nemusíme baviť aj o tom, že sú tam ďalší sponzori, ktorí s radosťou dávajú peniaze do športu a že v Maďarsku v každom mestečku samospráva poskytuje športovým klubom prenájom štadióna a financovanie všetkých médií ako ten najmenší možný prostriedok, akým ho podporí. Podobným spôsobom sa financujú aj ďalšie športy. Nemusím snáď vysvetľovať, že v slovenských pomeroch dotácia zo zväzu neexistuje a o slabej podpore košickej samosprávy, s výnimkou mládeže, sa tiež netreba zoširoka rozpisovať.“

Róbert Jano starší na túto tému na záver dodal: „Slovenský šport nemá správny systém financovania a je založený na tom, že máme Kmotríka v Bratislave, Poóra v Trnave, Remetu v Prešove, Jendrichovského v Košiciach, Sotáka v Podbrezovej, Fiľa v Ružomberku. O čom to je? Že keď sa zajtra zle vyspia a vykašlú sa na to, čo budú kluby v týchto mestách robiť?“