Erich Vágner: Poriadne sa spotíme, aby nám chutilo pivko

Košická miniliga v malom futbale vznikla v roku 1973. Je najstaršia na Slovensku, a zároveň patrí aj medzi najrozšírenejšie. Momentálne v nej účinkuje 32 tímov, ktoré sú rozdelené do prvej a druhej ligy. Medzi dlhoročné osobnosti tejto súťaže patrí aj 47-ročný Erich Vágner, ktorý bol kedysi súčasťou kádra futbalistov 1. FC Košice v najslávnejšej ére tohto klubu. 

„Košickú miniligu hrám určite už vyše dvadsať rokov. Aj keď som bol profesionálny ligový futbalista, aj vtedy som si občas išiel tajne zahrať miniligu v malom futbale, hoci sme to mali zakázané. To sa ešte hrali zápasy na betóne. Je super, že na ihrisku vo Vyšnom Opátskom, kde sa hrá táto súťaž od roku 1996, je umelý trávnik. Tento koníček mi zostal aj na prahu päťdesiatky. Vždy sa rád stretávam s partiou ľudí, pre ktorú majú miniligové víkendy svoje čaro,” vraví Erich Vágner.

Košická miniliga v malom futbale má bohatú históriu. Čo podľa vás charakterizuje túto súťaž a prečo vám tak prirástla k srdcu?

Hrávam v spoločnom tíme s partiou kamarátov, s  ktorými som vyrastal v detstve na jednej ulici. S ďalšími chlapcami som bol futbalový spoluhráč v mládežníckych kategóriách. A hoci mnohí z mojich súčasných miniligových parťákov skončili s futbalom skôr ako ja alebo v ňom nedosiahli to, čo ja, vždy sa výborne zabavíme. Zašportujeme si a podebatujeme v rodinnej atmosfére s kamarátmi z tímov našich súperov. Kým je dobré počasie, hrávame miniligu, no a v zime chodíme do haly na sálovku. 

Termíny zápasov prvej ligy sú v sobotu. Je to taký váš deň, ktorý je vyhradený na šport a oddych s kamarátmi, keď odohráte vlastný zápas a pozriete si so záujmom aj tie ostatné?

Je to tak. Na dva víkendové dni od rodín nemôžeme odísť, ale sobotu máme pre seba. Odohráme vlastný zápas, pozrieme si aj ďalšie. Aj keď už nehráme o  prémie a  slávu, keď vybehneme na ihrisko, vždy chceme odovzdať maximum, mať čo najlepší pocit z hry a poriadne sa spotiť, aby nám lepšie chutilo pozápasové pivko. Keď sa nám nedarí, občas si aj ponadávame. Sme víťazné typy, takto sme boli vychovávaní.   

Hrávate za tím so zaujímavým názvom U-40, ktorý je zložený z hráčov starších ako štyridsať rokov. Aké je to súperiť s mladšími?

Názov vznikol z  recesie a  o  chvíľku ho asi zvýšime na U-50, lebo vek nezastavíme a všetci sa už blížime k päťdesiatke. Pokiaľ však ešte budeme vládať chodiť, určite budeme účinkovať v  minilige. Som rád, že máme skvelú partiu v  tíme. S  brankárom Vojtom Klemom a Mirom Lizoňom som hrával futbal za žiakov a dorast v Košiciach. Pekné časy som prežil aj bratmi Grusovcami, Peťom Brunackým, nesmiem vynechať môjho brata Ota. Rýchlostne síce občas nestíhame a niekedy dostaneme aj nakladačku. V prvej lige hrá šestnásť tímov, my sa chceme dostať do osemčlenného play-off. Zatiaľ sme po jedenástom kole na piatej priečke. Na finále nemáme, ale chceme zabojovať o tretie-štvrté miesto. Nebudeme predsa chodiť na ihrisko bez cieľov. 

U hokejistov to tak býva, že keď hrajú futbal ako doplnkový šport, tak brankárov to ťahá dopredu útočiť, lebo chcú dávať góly. Vy ste boli vo futbale obranca, ako je to teraz v minilige – „zametáte” vzadu alebo sa tlačíte do útoku?

Okrem brankára hráme v poli štyria proti štyrom, takže každý musí robiť všetko. Na tomto malom ihrisku musí byť každý, obrazne povedané, všade. Menej skúsených spoluhráčov sa občas snažím zadirigovať a poradiť im. Predsa len som niečo vo futbale odkopal, takže mám iný prehľad a myslenie. 

Kto je najväčšou hviezdou košickej miniligy?

Kto najviac vytŕča svojou individuálnou hernou kvalitou? Predovšetkým sú to slovenskí reprezentanti v  sálovom futbale – Peťo Kozár, Anton Brunovský, Gabriel Rick. Oni kraľujú aj v košickej minilige. Na malom priestore sa vedia hýbať, sú to špičkoví hráči.

Foto: Veronika Janušková