Keď rituálne podrezávali barana, radšej si zakryl oči…

Mimoriadne pestrý rok 2016 má za sebou Košičan Jozef Vukušič. Pôsobenie v exotickom Kazachstane, svadba s dlhoročnou partnerkou Radkou a výlet do New Yorku – tieto tri témy najviac zarezonovali v rozhovore s uznávaným futbalovým trénerom.

Na začiatku minulého roka prijal Jozef Vukušič ponuku tímu z najvyššej kazašskej súťaže Šachter Karaganda. Jeho pôsobenie v tomto klube sa však predčasne skončilo po siedmich mesiacoch, keď tímu patrila po 22. kole predposledná priečka, ale do konca sezóny chýbalo ešte jedenásť kôl.

Tretí slovenský tréner v kazašskej lige

„Spôsobil to súhrn futbalových i nefutbalových dôvodov. Začínal som úplne s novým tímom, takže sme potrebovali čas, aby sme sa zohrali. Klub bol financovaný zo štátnych peňazí, nemal však žiadneho ďalšieho veľkého sponzora, takže najnižšiemu rozpočtu v lige zodpovedalo aj zloženie hráčskeho kádra. Na druhej strane – podmienky, zabezpečenie a servis boli vynikajúce. Rovnako aj spolupráca s vedením klubu, hoci tlak z hora bol veľký,” rozhovoril sa po Vladimírovi Weissovi a Jozefovi Škrlíkovi tretí slovenský tréner v kazašskej lige. Za Vukušičov tím hrávali aj Slováci, Košičan Filip Serečin, Štefan Zošák i Július Szöke a v realizačnom tíme bol aj slovenský kondičný tréner Michal Lacena.

Dostal krásny plášť s klobúkom a bičíkom

Počas pôsobenia v Karagande si vybudoval 52-ročný Vukušič vysoký kredit. „V kazašských kluboch pôsobia v drvivej väčšine domáci tréneri alebo kouči z bývalých sovietskych republík a tí majú úplne iný prístup. Prebiehajúca sezóna bola ťažká, výsledky neboli najlepšie, po skončení základnej časti, keď sa tabuľka rozdelila na dve polovice, sme sa po vzájomnej dohode rozišli a ukončili našu spoluprácu. Bolo to veľmi korektné. Poďakovali sa mi aj za to, že sme si ľudsky sadli. Po mojom poslednom tréningu prišli do kabíny prezident a športový riaditeľ klubu. Dostal som od nich na rozlúčku pekné typické kazašské darčeky, ktoré mi budú pripomínať toto pôsobenie. Bol to najmä krásny plášť s klobúkom a bičíkom na koňa, nechýbal ani klubový dres. Športový riaditeľ mi neskôr povedal, že takáto rozlúčka s trénerom sa stala po prvý raz v histórii klubu.” Doplníme, že tím Karagandy sa v najvyššej súťaži napokon zachránil.

Rituál priamo v strede ihriska

Zaužívanou tradíciou v tomto kazašskom klube je aj rituálne podrezanie barana, na ktorom sa zúčastňujú všetci hráči, členovia realizačného tímu a funkcionári. „Zažili sme to trikrát, prvýkrát pred úvodným domácim zápasom a potom vždy v čase, keď sa tím aj takýmto spôsobom snažil prelomiť sériu neúspešných výsledkov. Barana doniesli do stredového kruhu na ihrisku a farár najprv predniesol slávnostnú reč. Potom prišiel človek, ktorý barana podrezal a zabil. Domáci hráči si krvou potierali kopačky, niektorí dokonca aj tvár. Mäso z barana sa potom venovalo detskému domovu alebo nejakej materskej škôlke. My, Slováci, nie sme na niečo také zvyknutí, tak sme tam síce boli prítomní, ale nikdy sme sa na to nedokázali pozerať. Radšej sme si zakryli oči…” prezradil kuriozitu Jozef Vukušič, bývalý kouč Ličartoviec, Ružomberka, Trnavy, Kapského Mesta (Juhoafrická republika), Nitry, Al Ahly Benghazi (Líbya) a VSS Košice.

Úžasný zážitok na NHL i NBA

Netají sa tým, že najviac peňazí utráca na cestovanie. Jednak sú to rôzne stáže v špičkových zahraničných kluboch, ale aj výjazdy na veľké futbalové zápasy a rodinné dovolenky. Jednu zaujímavú absolvovali s manželkou a dcérkou na konci roka 2016 v americkom New Yorku. „Rodine som chcel vynahradiť mesiace odlúčenia, lebo prvýkrát sme boli od seba také dlhé obdobie, keďže dcérka nastúpila do školy. Naša osemročná Sandra počítala na sekundy môj návrat domov z Kazachstanu. V závere uplynulého roka sme navštívili na týždeň New York. Pozreli sme si mesto, všetky významné miesta a pamiatky, vychutnali sme si predvianočnú atmosféru. Najmä dcérka si to veľmi užívala.”

Zašli aj na dva zápasy hokejistov Islanders, v ktorých vyhlásili slovenského brankára Jaroslava Haláka za najlepšieho hráča tímu, no a boli aj na basketbalovej NBA, kde sledovali duel Brooklyn – Washington. „Výsledok pre nás nebol ani v jednom prípade podstatný. Videli sme skvelú šou, perfektnú organizáciu programu i atmosféru. Ľudia si to tam naozaj užívajú, majú poskytnutý dobrý servis, cítia sa príjemne, dokážu utvoriť skvelú atmosféru, keď ani jedna sekunda nie je mŕtva a po celý zápas to tam žije. Bol to úžasný zážitok.”

Sobáš v septembri, hostina o dva mesiace neskôr

Emotívny životný okamih prežil Jozef Vukušič 9. septembra, keď sa zosobášil s dlhoročnou priateľkou Radkou, s ktorou sú spolu už vyše deväť rokov a majú dcérku Sandru. Na maličkom obrade bolo iba desať ľudí z najbližšej rodiny. Spoločnú oslavu, svadobnú hostinu v kruhu priateľov, si naplánovali na 18. novembra. Pozvali na ňu 120 hostí, spomedzi známych športovcov prišli bývalý reprezentačný brankár Kamil Čontofalský, tréner FC VSS Košice Jozef Majoroš, súčasný asistent trénera v Michalovciach Ivan Lapšanský či kamerunský útočník Leandre Tawamba, ktorého Vukušič viedol počas pôsobenia v Ružomberku i v Lýbii. Zo strany nevesty sa na svadbe objavil košický hokejista Gabriel Spilar.

„Náš dlhoročný vzťah s Radkou sme už chceli mať usporiadaný aj po formálnej stránke. Po skončení angažmánu v Kazachstane som mal voľno, tak sme všetko pekne pripravili pre našu rodinu a blízkych ľudí. Zábava bola naozaj super. Nepatrím síce medzi parketových levov, ale myslím si, že tancom som všetkých prekvapil,” pousmial sa Jozef Vukušič.

Foto: archív jv