Hokej odrazom športového marazmu Slovenska

Hokejisti Slovenska obsadili na majstrovstvách sveta v Rusku celkové 9. miesto a tretí rok po sebe nepostúpili medzi najlepšiu osmičku sveta. Tisíce „facebookových trénerov” či anonymných internetových mudrlantov si v diskusných fórach zgustli pri urážaní každého, kto mal čokoľvek spoločné s naším národným tímom.

Slovenský fanúšik cíti sklamanie. Ešte stále má totiž v pamäti chvíle eufórie po zisku kompletnej sady troch medailí v rokoch 2000, 2002 a 2003, či po striebornom výkriku z roku 2012. Môže však racionálne zmýšľajúci priaznivec prežívať sklamanie? Nie!

Zdevastovaný stav

Slovenský šport z roka na rok upadá do čoraz väčšieho marazmu a je v zdevastovanom stave. Nenechajme si zalepiť oči súčasnou futbalovou eufóriou či individuálnymi úspechmi cyklistu Sagana, zjazdárok, tenistov, strelcov či atléta Tótha.

Reči o výchove mládeže sú len rečami, proklamované systémové financovanie športu nemá to základné – systém… Náš šport sa ešte roky bude vyhrabávať z diery, do ktorej sa dostal. Každý okolo napreduje, no my sme zaspali dobu. Akým (ne)právom teda očakávame, že hokejisti budú výnimkou a udržia sa vo svetovej špičke?

Zdroj národnej hrdosti

Je ťažké vyrovnať sa s tým, že už nepatríme medzi najlepších v hokeji, ktorý bol často silným zdrojom prirodzenej národnej hrdosti Slovákov. Už ojedinelý postup do štvrťfinále MS bude vždy úspechom, no treba sa pripraviť aj na hrozbu, že príde obdobie, keď záchrana v elitnej kategórii sa môže stať jediným reálnym výkonnostným cieľom Slovenska…

Máme málo svetových hráčov

Partia, ktorá nás reprezentovala na MS v Rusku, rozhodne nemôže za to, kde sa nachádza slovenský hokej vo svetovom meradle. Kedysi sme mali v tíme desať hráčov svetového formátu a ani nás nebolelo, že ďalších desať si národný dres z objektívnych dôvodov nemohlo obliecť. Teraz nemá Slovensko dokopy desať hokejistov svetového formátu.

V Petrohrade sme mali až do posledného zápasu šancu postúpiť do štvrťfinále. Náš tím si však vzhľadom na svoje turnajové výkony miestenku do vyraďovacích bojov jednoducho nezaslúžil.

Áno, tréner Zdeno Cíger mohol postaviť silnejšie mužstvo, mohol ho aj lepšie koučovať a pozitívnejšie vplývať na jeho mentálnu odolnosť. Viacerí hráči mohli vzhľadom na svoj potenciál predviesť lepšie výkony, na čele s nevyspytateľným Réwayom, okolo ktorého sa v tímovom živote neraz až prehnane a nelogicky točil svet, no jeho herný prínos bol nulový.

Boľavé podmienky mladých nasledovníkov

Ale pozor – petrohradská strelecká mizéria hokejistov Slovenska či neefektivita pri presilovkách je tisícnásobne menej boľavá ako mizerné podmienky, v akých vyrastajú nasledovníci tímu, ktorý našu krajinu reprezentoval na tomto šampionáte.

Foto: sita