Igor Liba odolal vábeniu Sparty i Slovana, Košice mu boli súdené

Štyri hokejové legendy, ktorých dresy visia pod stropom Steel arény, majú jedno spoločné. Ani jedna z nich sa v Košiciach nenarodila, nebola odchovancom klubu, no Košice podstatným spôsobom poznačili kariéry Jiřího Holečka, Bedřicha Brunclíka, Jána Selveka aj Igora Libu.

Jiří Holeček aj Bedřich Brunclík sa narodili v Prahe, Ján Selvek v Poprade a Igor Liba v Prešove. Rozhodnutie prísť do Košíc malo na to, čo v hokeji dosiahli, významný vplyv. V našom meste všetci štyria začínali ako mladíci a o tom, že sa vydali správnou cestou pochybovať nehodno. A ako legendy reagovali na otázku: Ako by vyzerala vaša kariéra, ak by nebolo Košíc? 

Za všetkým hľadaj ženu

Pražský rodák Bedřich Brunclík žije v metropole východu päť desaťročí. Šestnásť sezón obliekal oranžovo-čierny dres v najvyššej súťaži a potom sa rovno presunul ako tréner na lavičku seniorského mužstva. „Bez Košíc by moja kariéra určite nebola taká úspešná. Inde by som tak dlho nevydržal, pendloval by som z klubu do klubu a nedočkal by som sa takého krásneho ocenenia ako teraz. Košice sú najšportovejšie mesto na Slovensku, žilo sa mi tu dobre. Hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu a ja som tú správnu našiel. Kovaná Košičanka mi pripravila krásny rodinný život, tak prečo by som lietal po svete…,“ povedal nám B. Brunclík. 

Selvek prvý civilný zamestnanec klubu

Ján Selvek dodnes tvrdí, že jeho srdce bije pre oranžovo-čierne farby VSŽ. V meste, kde sa natrvalo usadil, bol najskôr šesť rokov hráčom a neskôr najúspešnejším trénerom klubu, mužstvo doviedol k trom majstrovským titulom. „Bez Košíc by asi nebola žiadna kariéra, viac by som sedel v krčme, ako bol na ľade. Narukoval som síce do Dukly Jihlava, ale prevelili ma do Litoměříc. Mužstvo tam bolo rovnako mladé ako v Košiciach, ale vypadli sme. Pamätám sa ako dnes, že v Poprade vtedy na Košice prišlo 4500 divákov. Vonku bolo mínus 15 stupňov, ľuďom omŕzali nohy, hralo sa na otvorenom štadióne. Funkcionári VSŽ prišli za mnou, dali mi 15-tisícový plat a ja som prišiel do Košíc ako prvý civilný zamestnanec klubu,“ preháňal Selvek pri cifre o plate. 

Fungovali ako jedna rodina

Jeden z najlepších krídelníkov svoje éry na svete Igor Liba sa železiarom upísal ako 19-ročný talent. „V čase, keď som mal prísť do Košíc, som bol na majstrovstvách sveta dvadsaťročných vo Švédsku. Trénermi dvadsiatky boli Pavel Wohl zo Sparty Praha a Ladislav Horský zo Slovana Bratislava. Počas celého šampionátu ma raz jeden raz druhý presviedčali, aby som šiel do Sparty alebo do Slovana. Ja som bol už vtedy presvedčený, že Košice sú tá správna voľba, boli mi súdené. Som východniar, tu som vyrastal, tu som bol doma, nevedel som si predstaviť ísť inam. Možno keby vtedy Košice v hre neboli, tak skončím inde, ale mali o mňa enormný záujem. Dodám, že chvalabohu. To, čo sme tu zažili v 80-tych rokoch, už Košice nezažijú nikdy. Fanúšikovia žili s hráčmi a naopak. Fungovali sme ako jedna rodina, na rozdiel od dnešného športu, lebo teraz je už iba biznis. Všetko je o peniazoch, kontraktoch, predaji hráčov. Pol roka je dnes hráč v jednom klubu, potom zase v ďalšom. Ale tie staré časy, keď sme boli ako mužstvo roky pokope, sa už nevrátia, škoda. Ak sa dnes opýtate starých fanúšikov, potvrdia moje slová.“

Holeček sa bál dochádzania do Prahy

Čech Jiří Holeček šiel do Košíc najskôr ako 20-ročný vojak, no pôsobenie a mimoriadne úspešné sa u brankárskej legendy nakoniec natiahlo na desať rokov. „Možno, ak by som ostal v Jihlave, kde som nastúpil na základnú vojenskú službu, tak by som celú sezónu ani nechytal. Prednosť tam mal starší vojak z povolania, volal sa Podhorský, takže pre mňa to bola šťastná náhoda, že som skončil v Dukle v Košiciach. Najskôr som si vravel, že idem tak ďaleko, že ako budem počas trojdňového voľna dochádzať domov do Prahy. Ale zvykol som si na toto mesto, cítil som sa tu dobre, ľudia ma mali radi a hádam je to tak dodnes. Vždy sa tu rád vraciam. Boli sme vtedy mladučké mužstvo, ale federálnu ligu sme pre Košice udržali a vidíte, Košice z najvyššej súťaže odvtedy nikdy nevypadli.“

Foto: Iveta Vaculová