Michel Miklík chce dávať góly ako za starých čias
Vrátil sa tam, kde to dobre pozná. V Košiciach prežil štyri sezóny a po štyroch rokoch je opäť v drese HC. Tridsaťštyriročný hokejista Michel Miklík má s klubom kontrakt do konca sezóny, ale spoluprácu istú zatiaľ len na jeden mesiac. No je možné i to, že tu zotrvá do konca tohto ligového ročníka.
Košickí hokejisti sa v utorok stretli s Banskou Bystricou. Baranov, ktorí oceliarov zastavili v minulej sezóne v semifinále. Súpera zdolali 3:2, hoci po prvej tretine prehrávali 0:2. V zostave trénera Rostislava Čadu ešte chýbala najnovšia posila-útočník Michel Miklík. Keďže išlo o dohrávku kola, tak nemohol nastúpiť.
Miklík odišiel z Košíc do Slovana po sezóne 2011/2012 po prehranom finále s belasými. Odvtedy pôsobil v Kontinentálnej hokejovej lige.
Namieste je teda otázka, aký Miklík sa do klubu vrátil po štyroch rokoch? „Som o štyri roky starší, hoci mám pocit, ako keby som tu nebol len pár dní. Spomienky na vydarené sezóny a majstrovské zlatá sú stále živé. Za tie štyri sezóny som zbieral skúsenosti v dvoch kluboch z KHL, aj v reprezentácii, takže som isto ostrieľanejší. Ale to, aký som dnes hokejista, by mali posúdiť diváci,“ povedal nám krídelník Michel Miklík, ktorý je sám zvedavý na reakcie košického publika v nedeľňajšom súboji v Steel aréne so Zvolenom. Z nášho mesta totiž odchádzal do Bratislavy k najväčšiemu dlhoročnému rivalovi. „Fanúšikovia v Steel aréne boli vždy skvelí. No fakt netuším, ako ma po návrate prijmú košickí priaznivci.“
S Košicami bol v kontakte od leta
V tejto sezóne bol ešte pred pár dňami hráčom Slovana, za ktorý však nenastupoval. Nakoniec sa s klubom dohodol na ukončení spolupráce. Jeden zápas potom stihol odohrať za rodné Piešťany v druhej lige, a tak sa upísal oceliarom. „S Košicami som bol v kontakte od leta. Mali o mňa záujem, čo ma tešilo. Ale so Slovanom
som mal zmluvu, mojou prioritou bolo ukončiť ju. Až keď sa tak stalo, čo bolo papierovo len pár dní dozadu, mohol som sa zamýšľať, kam sa vyberiem. Zo zahraničia som ponuku nemal, tak som teraz tu. Uvidíme, čo bude ďalej.“
Potrebuje zápasovú prax
V Košiciach nemusí zotrvať do konca sezóny. Istá je len mesačná spolupráca. V kontrakte je klauzula, že po mesiaci, v prípade zaujímavej ponuky zo zahraničia, môže odísť. „S vedením HC Košice sme sa dohodli, že v zmluve bude zakomponovaná aj možnosť, že po mesiaci odídem.
Chcem sa sústrediť na to, aby tie výkony viedli k obojstrannej spokojnosti. Čo bude v druhej polovici novembra, to neviem. Prioritne potrebujem hrať. Nechcel som len čakať, hráč potrebuje zápasovú prax. Tréning nestačí, ak z toho vypadnete na dlhšie, o to ťažšie sa vraciate do kolotoča stretnutí.“
Netají, že by si ešte rád zahral v poprednej európskej súťaži. Vraví, že zahraničie je jeho prioritou. „Najviac by ma potešila ponuka z KHL. Ale tam je to veľmi ťažké, hráčsky trh je preplnený. No tým sa ja aktuálne nezaoberám. Som v Košiciach a ten mesiac chcem podávať dobré výkony, klubu pomôcť. Čo bude potom, to netuším.“
Zo starej partie ostali Bartoš a Deyl
V kabíne HC stretol zo starej partie, s ktorou získal dva tituly, už len Petra Bartoša a Radeka Deyla. „Polovicu mužstva však poznám. S ostatnými hráčmi som sa už zoznámil. Dôležité je, aby sme vyhrávali. A ja chcem byť pri tom nápomocný,“ hovorí muž, ktorý sa v extraligovom ročníku 2010/2011 stal s 37 presnými zásahmi najlepším strelcom súťaže. „Tie góly chcem dávať aj teraz. Verím, že ich bude čo najviac a prispejem nimi k víťazstvám.“ Ak by tu zotrval do konca sezóny, tak by si rád zopakoval majstrovské oslavy. „Košice majú tie najvyššie ambície, to všetci vedia. A ja už viem, aké to je získať tu titul.“
Až po odchode z Košíc sa dostal aj na svetový šampionát. A to dokonca na štyri. Na posledných MS chýbal, no do reprezentácie by ešte rád nazrel. „Teraz slovenskú reprezentáciu neriešim. Všetko vždy závisí od výkonov hráča. Nevravím, že by ma pozvánka do nároďáku nepotešila, ale myslím si, že toto nie je téma dňa,“ podotkol strieborný medailista zo šampionátu spred štyroch rokov.
Otec triapolročného Michela
Michel Miklík sa do nášho mesta vrátil ako otec. Má tri a polročného syna Michela. „Neviem, či bude hokejista, ja ho k ničomu tlačiť nebudem. Beriem ho občas na ľad, korčule má už dávnejšie, po prvý raz sa na ne postavil, keď mal dva a pol. S hokejkou ho to baví, ale je v takom veku, že na tréningy má času dosť. S ľadom sa už zoznámil, to zatiaľ stačí. Uvidíme, k čomu bude mať neskôr vzťah.“
Utorkový duel s Banskou Bystricou sledoval Michel Miklík v civile z hľadiska. Keďže išlo o ligovú dohrávku, v zostave HC nefiguroval. Oceliari sa s baranmi potrápili, zápas museli otáčať, aby po vydarenej tretej tretine vyhrali 3:2. „Nie som rád, ak som len v pozícii diváka. Najradšej si hokej užijem na ľade, kde mám možnosť svojmu tímu pomôcť. Aj keď chlapci prehrávali o dva góly, tak som veril, že vyhráme. Som rád, že sa im to podarilo,“ odfúkol si Miklík po zápase, v ktorom sa strelecky presadili Nagy, Suja a Hričina.
Foto: Ivan Fleischer
