Peter Bartoš z majstrovskej cigary nikdy nepotiahol

Na drese nosil číslo 43 a do svojich 43 rokov hral hokej na profi úrovni. Hoci pochádza z Martina, Košičania si ho po rokoch úspešného pôsobenia na východe adoptovali za svojho. V drese HC odohral Peter Bartoš 749 zápasov! A vo štvrtok mu klub poďakuje za to, čo pre oceliarov za tie roky spravil.

Šláger 31. kola Tipsport ligy medzi oceliarmi a Banskou Bystricou sa vo štvrtok začína o 17.30. No už 15 minút pred úvodným buly bude Steel aréna svedkom milej slávnosti. Klub vzdá poctu dlhoročnej opore – Petrovi Bartošovi. „Bača“, ako ho familiárne volali, odohral v rôznych najvyšších súťažiach za 26 sezón temer 1 500 zápasov. Martinský rodák zapustil korene v našom meste, kde s rodinou zotrval aj po skončení hráčskej kariéry.

Keď tento útočník prišiel do Košíc, oceliari mali svoj domov na Kavečianskej. „Vtedy sa hralo na starom štadióne a hráči sa do tohto klubu nehrnuli. Nebyť osobného stretnutia s vtedajším šéfom HC pánom Bakošom, ani ja by som ponuku neprijal. Aj ja som už vtedy myslel na to, že mužstvo sa čoskoro presťahuje do lepšieho. Kto sa po zápase na Kavečianskej nesprchoval medzi prvými, tak už nemal teplú vodu. Trvalo, kým sa zase nahriala,“ spomína si na staré časy strieborný medailista z majstrovstiev sveta v Petrohrade v roku 2000, ktorý si váži, že košický klub ocení jeho roky driny. 

Zažil hokejovú eufóriu

Peter zažil otvorenie Steel arény, jej často plné tribúny, čakanie na majstrovský titul, ktorý prišiel po desiatich rokoch. „Boli sme v najlepšej hale na Slovensku. Ani finále sa nehralo veľmi dlho a po prechode do Steel arény tesne pred play-off sme skončili v semifinále. Tlaky sa potom stupňovali. Všetci chceli len zlato. V meste bola hokejová eufória, na zápasy chodilo v priemere 7-tisíc ľudí. Ľudia okolo hokeja robili všetko pre úspechy a tie sa nakoniec dostavili.“

Základ bola partia

V drese HC Košice si odkrútil jedenásť sezón. Päť z toho bolo majstrovských. Mal i tú česť preberať pohár pre šampióna ako kapitán mužstva. „Základ všetkého bola dobrá partia. Košice boli pravidelne vo finále, päťkrát sa oslavoval titul. Nezapíjal som ich tak ako niektorí spoluhráči, ale tešil som sa rovnako a hlavne si užíval to, ako konečne opadol stres a tlak. Lebo ten bol enormný. Každý čakal vždy len zlato. Z majstrovskej cigary som si nepotiahol, doteraz ich mám odložené. Nosil som ich na hokej v taštičke, aj sa niektoré rozpadli.“

Ako 43-ročný sa rozhodol oficiálne ukončiť hráčsku kariéru. No nedalo mu a predsa sa ako 44-ročný chodí zapotiť do druholigového Humenného. „Toto je už amatérska kariéra. Dochádzam tam len na zápasy, bez tréningov. A zase mám radosť z hokeja, lebo v Košiciach to bol tlak a aj hokej sa hrá iný ako povedzme pred piatimi rokmi. Poslednú sezónu som si už neužíval, pohár sa naplnil, bol čas skončiť. Teraz si to vychutnám s veteránmi Kloudom či Šechným.“

Trénuje tretiakov

Dnes sa Peťo venuje hokejovej omladine v HC Košice ako tréner tretiakov. A dokonca na ZŠ Považská aj učí športovú prípravu a telesnú výchovu. „Hlavne, aby mali deti radosť z hokeja a tešili sa na štadión. Nech tam nechodia za trest, alebo z povinnosti. Nech zažijú to čo kedysi ja, nás tréner v Martine tak hokejom pobláznil, že sme bez neho nevedeli vydržať. Či z tých chlapcov niečo vyrastie, to sa len uvidí. Na seba som bol maximálne prísny, u detí sa to nedá, znechutíte ich, ak len kričíte.“

Synov nútiť nemusí

Peter je otcom piatich detí, všetci traja synovia Toník, Honzík a Adam hrajú hokej. Tretiaka Adama dokonca trénuje. „Nemôžem Adama kritizovať, lebo tu a tam spravil chybu. Stále si musím uvedomiť, že v jeho veku som toho tiež ešte veľa nevedel. Teší ma, že ani jedného zo synov nemusím do hokeja nútiť. Či z nich budú hokejisti, to sa len uvidí. Honzík a Toník ešte len pôjdu do dorastu, tam prídu prekážky, nástrahy, frajerky…“