S hokejom je spätý už 34 rokov

Piatkové úvodné kolo hokejovej Tipsport ligy malo v Košiciach slávnostnejší punc. Oceliari v Steel aréne zdolali Detvu gólom Tomáša Klímu 1:0, divákov potešil sprievodný program a hala aplaudovala aj sympatickému gestu nového vedenia HC Košice. To po prvej tretine ocenilo vernosť fanúšika Dušana Viléma.

Dnes už nevidiaci Dušan Vilém je košickým priaznivcom telom a dušou už vyše tri desaťročia. A klub mu za to vzdal poctu, prezident HC Július Lang, šéf klubu Rastislav Rusič a člen správnej rady Juraj Bolf venovali Duškovi permanentku a dres s jeho obľúbeným číslom 22. A diváci v Steel aréne pri tom mohutne tlieskali.

„Veľmi si to vážim, je mi cťou, že môžem byť fanúšikom Košíc, tohto krásneho štadióna a ľudí z východného Slovenska,“ dojatý zišiel z ľadu za pomoci doprovodu od nepamäti bradatý Dušan Vilém. Boli časy, keď bol šéfom fanklubu, pre fans organizoval výjazdy, bol všade, kde hral jeho milovaný tím. Za tie roky popri hokeji prišiel postupne o zrak. Dnes už vôbec nevidí, ale do hľadiska ho to ťahá stále.

„Ako vnímam hokej, keď nevidím? Je to ťažké počúvať pri bubnoch a kričaní, ale mám tam priateľov, konkrétne kamoška Zdenka mi veľmi pomáha, komentuje, kto má puk, kto je práve vylúčený. Takto to zatiaľ musím vnímať. Aj keď lekári mi nedávajú šancu, verím tomu, že sa stane nejaký zázrak a zrak sa mi podarí aspoň trochu obnoviť.“

Nevidí, ale hokej cíti

Aj bez slov od ľudí, ktorí ho na hokeji doprevádzajú, vraj vie vycítiť, či je hokej dobrý, alebo nie. „Odkedy som nevidiaci, niektoré veci vnímam o to silnejšie. Ak je zlý zápas, hneď cítim, že sa nefandí. Ale ja verím tomu, že budem vnímať už len pozitívne ohlasy, že ľudia v Košiciach si budú hokej v našom meste užívať.“

S košickým tímom zažil všetko, úspechy, ale aj situácie, ktoré ho trápili. Netají, že patril medzi tých, čo volali po zmenách. „Inicioval som zmeny už dosť dávno, možno tri – štyri roky dozadu. Chvalabohu, veľa vecí sa zmenilo. A určite sa všetko zmení k lepšiemu,“ vyhlásil Duško, ktorý, keď sa pred zápasom dozvedel, že bude ocenený, tak si v hlave premietal koľko rokov to vlastne chodí na hokej. Je to až neuveriteľné, ale už 34 rokov. Jednu sezónu však vynechal kvôli zlému zdravotnému stavu. 

Parťáci, nočný život, dievčatá

Spomienok má neúrekom. Premýšľal nad tým, čo za tie roky zarezonovalo najviac. „Budú to asi tí skvelí parťáci, s ktorými som prešiel Európu. Prežil som krásne chvíle, nočný život, samozrejme, dievčatá, ale nad všetkým sú kamoši,“ podotkol muž, ktorý sa vždy bude vracať k ére, počas ktorej bol o hokej v Košiciach obrovský záujem. „Kedysi sme s Ďurom Bolfom robili výjazd do Trenčína, išlo tam sedem autobusov a 15 – 16 áut k tomu. To bolo úžasné, keď sme prišli na trenčiansky štadión a všetci sme jednotne povzbudzovali.“

Dva fankluby sa spojili

Práve pre to je rád, že košický fanklub sa po rokoch konečne spojil. Už žiadne delenie na nový a starý fanklub. „To, že sme boli dva fankluby, je katastrofa. Robili sme si zle. Niekedy sme na zápas vonku ani necestovali spoločne,“ priznala fanúšikovská ikona Košíc, ktorá si dva razy vychutnávala majstrovské chvíle vo federálnej lige, ale aj osem titulov v slovenskej extralige. „Zažil som všetky tituly Košíc. Dúfam, že aj po tejto sezóne dosiahneme titul. No nejde o to, aby sme vyhrávali každý zápas. Ale aby na hokej chodili masy ľudí, aj ženy s deťmi, a potom sme prišli domov a povedali si, bol to krásny hokej, aj keď sme prehrali. Nech slovenský hokej ide úrovňou hore, hore…“