Vonnová dvakrát prešla okolo Mareka Hovorku, foto s ňou nestihol

Olympiáda v Pjongčangu je minulosťou. Priaznivci hokeja na Slovensku preladili na tipsportligovú nôtu. Naša najvyššia súťaž má dnes na programe zápasy 48. kola. Do zostavy oceliarov sa vracajú účastníci OH – útočníci Ladislav Nagy a Marek Hovorka. My sme sa pozhovárali s M. Hovorkom.

Zažili ste svoju prvú olympiádu. S akými pocitmi sa k nej budete vracať?
Len s tými najlepšími. Lebo to bol zážitok, ktorý by som doprial každému športovcovi. Je ťažké opísať tú atmosféru, dianie. Olympijská nálada ma doslova pohltila. A v spomienkach vonkoncom neostane len samotný hokejový turnaj. Všetko to vnímam len pozitívne, Južnú Kóreu, celkom iný svet ako náš, som si skrátka užil. Na každodenné starosti som celkom zabudol.

Aký bol váš najsilnejší zážitok z Južnej Kórei? 
Otvárací ceremoniál. Bol som jeden z tisícok športovcov, čo sa ho zúčastnil. Kráčal som po ploche štadióna, mal zimomriavky a vôbec nie od zimy. Z nášho mužstva sa tej udalosti nemohli zúčastniť dvaja chalani, boli chorí a lekári im účasť neodporučili. Ostatní sme mali na výber, mohli sme tam ísť a chceli sme všetci. 

Takže ste sa snažili ukrojiť si z tej atmosféry čo najviac a zvečniť silné momenty?
Hoci tam bol veľký zhon a davy ľudí, tak som si robil aj videá a fotky. A tak mám záber s jediným reprezentantom Ghany. Rovnako so ženskou výpravou z Nigérie. Práve fotky so športovcami z exotických krajín, ktorí sú na zimnej olympiáde raritou, boli pre mňa lákadlom, hoci športových hviezd tam bolo veľa. Chcel som sa akurát zvečniť na pamiatku s Lindsey Vonnovou. Dvakrát prebehla okolo mňa, ale nestihol som to. Spoluhráči mi potom vraveli, že pred chvíľou išla okolo mňa, no ale americkú lyžiarku som už naháňať nešiel. 

Hokejové zlato sa po 26-tich rokoch oslavuje v Rusku. Blízko k nemu boli prekvapujúco i Nemci. Tí patrične využili, že turnaj bol bez hráčov z NHL… 
Áno, Nemci využili svoju šancu. V základnej skupine získali menej bodov ako my, nakoniec ťažili z toho, že hrali poctivý hokej. Aj olympiáda ukázala, že dnes sa v prvom rade výborne bráni, dodržiava sa systém, disciplína. Už tu nejde o pekné akcie. Aj Rusi zmenili štýl, hrali neskutočne zodpovedne. Vedia, že individuálnymi schopnosťami jednotlivcov sa nepresadia, súčasný hokej sa mení. Rozhodovať začínajú detaily. Trebárs počet zblokovaných striel. My sme Rusov porazili práve vďaka tomu. Mali sme ich do detailov rozobratých, aj ich presilovky, a Rusi boli miestami frustrovaní z toho, že sme im aj dvaja líhali do striel. Bola tam pasáž, keď si nevedeli päť minút prihrať. A takto sme zdolali olympijských víťazov. Keď Rusi získali zlaté medaily, my by sme mali mať platinové, keďže sme s nimi vyhrali…

Slovensko skončilo v Pjongčangu v osemfinále, obsadilo až konečné 11. miesto. Malo na viac?
Určite sme mali na viac. My sme už po výhre s Rusmi vedeli, že máme dva zápasy na to, aby sme skončili v skupine na prvom mieste. Stačil teda ešte jeden duel a doma by sme boli hrdinovia. Línia medzi úspechom a neúspechom je dnes neskutočne tenká. V osemfinálovom zápase s USA sme si fakt verili. Boli sme presvedčení, že Američania sú zdolateľní. No tí nám po našich vylúčeniach odskočili na rozdiel troch gólov. Síce sme znížili na 1:3, ale vyspelý súper si to už postrážil.

Asi dlho ešte bude mátať prehra so Slovinskom. Veď priamy postup do štvrťfinále ste mali na dosah…
Konečne sme boli v pozícii, že sa nemusíme na nikoho spoliehať. Uvedomovali sme si, že sme k prvej osmičke veľmi blízko. Bolo to o jednom góle. Tesne pred koncom tretej tretiny sme mohli dať víťazný. Pravda, so Slovincami sme spomedzi všetkých stretnutí odohrali najnevydarenejší duel. 

Na turnaji ste sa do listiny strelcov nezapísali. Takých útočníkov z nášho tímu je však veľa.
V prvých troch stretnutiach som bol trinásty útočník, vtedy nerátate s tým, že na ľade strávite veľa času. Až v poslednom vystúpení s Amerikou ma tréneri posunuli do formácie k Lacovi Nagyovi. Obaja sme mali šance na skórovanie. Hralo sa mi lepšie, bol som viac v tempe, veď na ľade som odrazu nestrávil päť-šesť minút, ale pätnásť. 

Objavíte sa ešte v reprezentačnom drese. Pomýšľate na májové majstrovstvá sveta?
Vždy, keď ma do národného tímu zavolajú, tak budem rád. Pod vedením trénera Ramsayho som bol na troch zo štyroch akcií. Už som sa s jeho štýlom stotožnil, takže rád by som pokračoval ďalej. Ale uvidíme, či príde ďalšia pozvánka. 

Košice čaká derby v Poprade. Ste pripravený nastúpiť?
S Lacom Nagyom už v Poprade budeme hrať. Sme pripravení v derby pomôcť. Verím, že zabodujeme. 

Oceliari bez olympionikov všetky štyri kolá vyhrali. Zdá sa, že počas vašej neprítomnosti nastala v tíme patričná mobilizácia…
Stretnutia som sledoval i na diaľku. Je len dobré, že chlapci, ktorí dostali možnosť, sa ukázali. Je len plus, ak mužstvo dokáže zabrať, aj keď nejakí hráči chýbajú.

V piatok sa v Steel aréne predstaví Trenčín, v nedeľu cestujete do Nitry a v utorok 6. marca hostíte Banskú Bystricu. Čo kolo, to tuhý boj o pozície pred play-off…
Pred nami je ešte šesť stretnutí. A je skvelé, že v základnej časti sa bude bojovať až do posledného kola, že nepríde záver, v ktorom už o nič nejde. Päť tímov môže stále pomýšľať na prvé miesto, nik nemôže kalkulovať. Najbližšie kolá budú mať grády, pre nás hráčov to bude aj výborná previerka pred play-off. 

Máte šancu skončiť pokojne na prvom mieste. Kto by to bol povedal pred pár kolami, keď ste na prvého strácali deväť bodov.
Na Banskú Bystricu a Nitru strácame iba tri body. Vieme, že to máme vo svojich rukách. Čo sa má stať, to sa stane. Podstatné je vydať na ľade zo seba všetko. Môžeme skončiť na prvom, ale aj piatom mieste. Nech už to bude tak, či onak, aj tak sa o všetkom rozhodne až v play-off. Je to presne ako na olympiáde. V play-off Nemci vyklepali dovtedy suverénnych Švédov, potom aj Kanadu.