Huncút z akadémie ozbrojených síl

• Bývalý hokejista Košíc Rudolf Huna sa narodil sa 27. mája 1980 v Liptovskom Mikuláši, kde hokejovo vyrástol a vstúpil do seniorského hokeja.
• V Košiciach v rokoch 2007 až 2010 prispel k zisku dvoch majstrovských titulov. Za oceliarov hrali v sezóne 2012/2013 aj jeho dvaja mladší bratia Richard a Róbert.
• Uplynulé tri sezóny sú jeho klubom Vítkovice v českej extralige. Za Lev Poprad hral rok v KHL. Ešte predtým pôsobil aj v Duisburgu, Třinci, Leksande a Nižnekamsku.
• V slovenskej seniorskej reprezentácii odohral 23 zápasov
• Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

Po skončení kariéry budem chcieť určite zostať pri športe. Na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši som vyštudoval odbor telekomunikačné a informačné technológie. Doma sme založili malú firmu na revíziu elektrických spotrebičov, venuje sa tomu môj otec. Uvidíme, ako sa to časom rozbehne.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Od detstva som sa motal pri hokeji, takže vždy to boli hráči z NHL. Najviac som uznával Joa Sakica, legendu Quebecu a Colorada.

Na čo najviac utrácate?

Peniaze sa snažím rozumne rozdeliť tak, aby bolo na všetko, čo treba. Základom je rodina, chod domácnosti, splátky. Nejdem s peniazmi bezhlavo do niečoho, čo by som mohol neskôr ľutovať. Mojou najväčšou investíciou bola kúpa domu v rodnom Liptovskom Mikuláši.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Úplne presne už nie. Viem, že tobolo v mojich stredoškolských časoch. Teraz mám 35 rokov, takže to už bolo dávno.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Nie je miesto, kam by som už nechcel znova ísť. Najviac sa mi páčilo vo Švajčiarsku a Švédsku. V oboch krajinách majú perfektný životný štandard a životný štýl. Samozrejme, všetko sa odvíja od ekonomickej sily oboch štátov. Vždy som tam obdivoval pokoj ľudí, ktorí nemajú tendenciu podliehať stresu a panike.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Volajú ma Hunič alebo Huncút. Obe prezývky majú pôvod ešte v mojich mládežníckych hokejových časoch a odvtedy sa už so mnou nesú.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Prial by som si, aby som bol pokojnejší, aby som nebral všetko hneď tak so stresom.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Musím sa priznať, že dosť často ma vytočí aj obyčajná maličkosť, neraz by som mohol zostať pokojnejší. A veľmi ma nahnevá, keď niekto mešká na dohodnuté stretnutie. Vraví sa, že presnosť je výsada kráľov. Ja sa toho držím.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

Myslím si, že nie sú žiadne činnosti, ktoré by som vyslovene nezvládol alebo mal k nim odpor. Porobím všetko okolo domu a keď treba, tak aj v domácnosti.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Najradšej počúvam čiernu hudbu. Keď som hrával za Košice,

bol som v Steel aréne na koncerte amerického rapera 50 Centa, odvtedy mi jeho hudba ešte viac imponuje.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Veľmi krásne boli dva majstrovské tituly, ktoré sme vybojovali v Košiciach. Vážim si aj druhé miesto s tímom Vítkovíc v nabitej českej extralige. S odstupom mnohých rokov si vravím, že som to mohol skúsiť v zámorskej juniorke, ale dal som vtedy prednosť vysokoškolskému štúdiu. No už je to za mnou.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Keď s priateľkou Katkou ešte nemali deti, tak si doprial viac spánku. Odkedy majú triapolročného Rudka a ročného Maťka, všetok voľný čas s veľkou radosťou venuje rodine. Snažia sa žiť aktívne a mať pestrý program. Chlapci už v útlom veku zbožňujú hokej.

Foto: TASR