Ako sa košický maratón vzoprel pandémii

Rok 2020 bude už navždy poznačený pandémiou koronavírusu, ktorá paralyzovala celý svet. Kvôli prísnym protiepidemickým opatreniam boli zrušené slávne maratóny v Berlíne, Chicagu, New Yorku či Paríži a stopku dostal dokonca aj ten najstarší v Bostone, čo sa stalo vôbec po prvýkrát v jeho 124-ročnej histórii. Organizátori Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach sa však ani v tejto ťažkej dobe nevzdali a napokon im aj za cenu výrazných obmedzení bolo umožnené zorganizovať už celkovo 97. ročník tohto výnimočného podujatia.

Situácia okolo MMM bola dlho neistá. Prakticky okamžite po tom, čo sa k nám vírus začiatkom tohto marca dostal, bolo jasné, že sa rekordný počet takmer 15-tisíc účastníkov z minulého roka nebude prekonávať. Organizátori boli nútení postupne znižovať limit pre počet bežcov… Ešte v priebehu augusta, keď počty nakazených nestúpali tak prudko, plánovali rozdeliť MMM na viacero vĺn tak, aby v každej z nich bolo maximálne tisíc prihlásených. Tento scenár s jesenným nárastom infikovaných už neprichádzal do úvahy.

Kontinuita sa zachovala

Napokon sa organizátorom podarilo vybaviť povolenie na účasť aspoň pre dve stovky vyvolených, z ktorých sa na štart v klasickú prvú októbrovú nedeľu postavilo celkovo 186 pretekárov.

„Mnoho maratónov bolo zrušených. V mnohých prípadoch by bola ich organizácia za prísnych podmienok a pri malom počte pretekárov ekonomickým nezmyslom. Naše nazeranie bolo predsa len iné. V prípade MMM sme videli veľký zmysel v zachovaní kontinuity a zachovaní nádeje, že nie všetko je márne a stratené,“ prezrádza riaditeľ pretekov Branislav Koniar. 

Zároveň vysvetľuje, že by nebolo jednoduché znova sa pustiť do príprav, ak by sa jeden ročník vynechal. To platí najmä, keď ide o také veľké podujatie. Okrem toho by sa podľa jeho slov strata energie a motivácie v samotnom tíme i v širších vzťahoch dozaista prejavila. Organizátori cítili veľkú zodpovednosť za zdravie všetkých účastníkov a aj preto pristupovali k preventívnym opatreniam s potrebnou vážnosťou. Na druhej strane však cítili aj potrebu zachovania značky MMM.

„Dokázali sme, že sa okolo spoločného cieľa vieme zomknúť. To je silný odkaz i pre budúcnosť. Takýto odkaz by pri pretrhnutí kontinuity mohol chýbať,“ dodáva B. Koniar.

Viacero vynútených zmien 

Organizátori si vážnosť situácie od začiatku naplno uvedomovali a s príslušnými orgánmi začali rokovať už v máji. Nasledovala séria vyčerpávajúcich rokovaní s regionálnym úradom verejného zdravotníctva a členmi krízových štábov. Prijaté vládne opatrenia a nariadenia sa v priebehu mesiacov postupne menili, čo výrazne komplikovalo celú situáciu. 

„Mnohokrát sme museli obrazne večer roztrhať mapy, riešenia a postupy a do rána pripraviť nové. Bolo to veľmi frustrujúce a vyčerpávajúce,“ priznáva riaditeľ pretekov.

Jednou z hlavných zmien bol už spomínaný zredukovaný počet pretekárov s takmer výlučne slovenskou účasťou. Oproti roku 2019, keď sa na štart postavilo skoro 15-tisíc pretekárov, bol pokles na necelú dvojstovku bežcov extrémny. 

Ďalšou vynútenou novinkou bola podoba trate. Tá sa rozdelila na desať 4,2 km dlhých okruhov v centre mesta, ktoré prechádzali Hlavnou, Moyzesovou a Bačíkovou ulicou. Takýto koncept trate navrhol Branislav Koniar už na jar, ale v úplne iných súvislostiach. Tento malý mestský okruh mal totiž pôvodne slúžiť pre doplnkový 5 km beh v rámci plánovaného májového polmaratónu. Ten bol nakoniec zrušený, ale návrh trate predsa len našiel svoje uplatnenie. Samozrejme, bolo to iba kvôli pandémii vynútené riešenie pre rok 2020 a do budúcnosti organizátori s takýmto konceptom pretekov nepočítajú. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Inšpirácia pre ostatných

Jedným z kľúčov k tomu, že sa MMM predsa len konal, bolo schválenie použitia antigénových testov. Pomocou tejto metódy vedia organizátori účastníkom odobrať vzorky a získať výsledok v priebehu 15 minút. V prípade, že by totiž kompetentné orgány trvali na použití tradičných PCR testov s negatívnym výsledkom nie starším ako dvanásť hodín, by sa podujatie s najväčšou pravdepodobnosťou ani nezorganizovalo. 

Podľa B. Koniara by za takýchto podmienok bolo prakticky nemožné pretestovať hoc len dvesto účastníkov: „Pôvodná výnimka na PCR testy bola v podstate tak trocha alibistická a fakticky nesplniteľná. Jediná šanca bola dostať do vyhlášky akceptáciu antigénových testov. To sa napokon, i vďaka pomoci veľmi obetavých ľudí, v poslednej chvíli podarilo.“ 

Nakoniec sa to všetko stihlo doslova v hodine dvanástej. Riaditeľ pretekov preberal testy od kuriéra v piatok dopoludnia, teda iba jediný deň pred ich samotným použitím. Zo 188 otestovaných boli napokon iba dve vzorky pozitívne, teda dvaja bežci nemohli štartovať. Vybavenie špeciálnej výnimky na použitie antigénových testov už inšpirovalo aj iných. Tie sa totiž v uplynulých dňoch stali kľúčom k organizovaniu športových zápasov či rôznych iných významných akcií. V súčasnosti ich využívajú napríklad aj všetky tímy najvyššej hokejovej, basketbalovej či futbalovej ligy.     

Koniec kenskej dominancie

V posledných rokoch sme si už zvykli na to, že MMM patril bežcom z Afriky. Tí ovládli ostatných pätnásť ročníkov, pričom až v štrnástich prípadoch sa tešili borci z Kene. Tento rok, keď pre koronavírus neprišla zahraničná konkurencia, sme sa po dlhých 21 rokoch opäť dočkali slovenského víťaza. Stal sa ním Marek Hladík, ktorý si časom 2:26:08 vytvoril osobný rekord. Tridsaťročný Bratislavčan bol do roly favorita pri absencii Tibora Sahajdu pasovaný už pred štartom a očakávania expertov aj do bodky naplnil. 

Hladík sám priznal, že podmienky od začiatku neboli úplne ideálne. V úvode pršalo a neskôr zaúradoval aj nepríjemný vietor. Napokon to však zvládol výborne a súperom nedal žiadnu šancu. Druhý Jozef Urban dobehol do cieľa s takmer sedemminútovou stratou.

„Najväčšie emócie som prežíval pri dobehu do cieľa, a potom na pódiu pre víťazov, keď hrala slovenská hymna. Tie momenty si zapamätám do konca života,“ prezradil pre KOŠICE:DNES Marek Hladík. Dodal, že úžasné bolo aj to, ako ho povzbudzovali dokonca aj pomalší bežci, keď ich predbiehal. 

Foto: Veronika Janušková 
(Pavol Kliment)