Martin Lipták: „Hádzaná? Totálne rozbitá výkladná skriňa športu v Košiciach“

Zápasom v Moskve proti Rusku vstúpi v stredu o 17.30 h hádzanárska reprezentácia Slovenska do kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2018. Trénerom nášho mužstva je Košičan Martin Lipták. V tíme má sedem hráčov, ktorí kedysi hrávali v našom meste. Všetkých uvidíme v Steel aréne v sobotu 5. novembra v atraktívnom súboji proti Švédsku.

Hovoríte o sebe, že ste ortodoxný Košičan. Bude pre vás duel proti Švédsku výnimočný, keďže sa bude hrať vo vašom rodnom meste?

Určite to bude pre mňa špeciálny zápas. Verím, že to bude pekný hádzanársky sviatok. Hoci som ako tréner viedol hádzanárov Košíc alebo som tu pricestoval na zápas ako kouč súpera, na reprezentačnej úrovni som v Košiciach ako tréner ešte nebol. 

V tíme máte sedem hráčov s košickou hádzanárskou minulosťou, z toho šesť odchovancov klubu. Bude sa hrať v osemtisícovej Steel aréne. Ako môžu tieto dva faktory v sobotu vplývať na výkon mužstva?

Čo môže byť pre športovca krajšie, ako možnosť predviesť sa pred početnou diváckou kulisou? Buď sa hráči poserú alebo ich to tak namotivuje a budú mať v sebe toľko adrenalínu, že to bude na nich vplývať jedine pozitívne. Verím, že bude platiť druhá možnosť. Reprezentáciu postupne omladzujeme, ale stále máme veľa skúsených hráčov, ktorí pôsobia v kvalitných zahraničných ligách. 

Aká návšteva v hľadisku vás uspokojí a aký výsledok v súboji so Švédskom vás poteší?

Rozhodli sme sa hrať vo veľkej hale, verím preto, že nebude zívať prázdnotou a že aspoň spodný ovál bude zaplnený. Päťtisícové obecenstvo by mi urobilo radosť. Budem spokojný, keď si to s favorizovaným Švédskom rozdáme ako rovný s rovným, podáme čo najlepší výkon a neprehráme po jasnom priebehu. Aj Švédom chýbajú viacerí skúsení hráči, tiež dávajú šancu viacerým mladíkom, majú nového trénera. Budem rád, keď ľudia v hale uvidia, že naši hráči „jazdili“ po celých šesťdesiat minút a že súperovi, obrazne povedané, roztrhali dresy. 

Slovensko čaká na postup na vrcholné podujatie od roku 2012. Môžeme si v konkurencii Švédska, Ruska a Čiernej Hory povedať, že v tejto kvalifikácii zaútočíme na jednu z dvoch postupových priečok?

Musíme byť realisti a ja tiež nezvyknem len tak drístať do vetra. Bolo by super, keby sme s favoritmi zo Švédska a Ruska dosiahli solídne výsledky. Hádzaná je veľmi spravodlivý šport. Z prehier sa netreba zblázniť. Vtedy je mi však ľúto hráčov, lebo keď im niečo nevyjde, pre ľudí sú za blbcov. 

Vráťme Košiciam hádzanú, tak znie motto kampane Slovenského zväzu hádzanej pred zápasom so Švédskom. Súvisí so stavom košickej hádzanej, ktorá zmizla z extraligovej mapy a mládežnícka zložka ledva prežíva. Čo na to hovoríte ako človek, ktorý v Košiciach roky hrával a neskôr začínal trénerskú kariéru?

Je mi z toho neuveriteľne smutno. Ak by som sa o všetkom rozhovoril, pourážal by som mnohých ľudí. A už sa mi nechce chodiť po súdoch… O mrzutom stave košickej hádzanej nech radšej hovorí tých pár ľudí, ktorí ju dlhé roky riadili. Rovnako treba túto otázku adresovať vedeniu mesta Košice, to tiež dopustilo smutný pád športu, ktorý bol desaťročia mimoriadne úspešný. Hokej, futbal, hádzaná a vodné pólo kedysi patrili medzi výkladné skrine košického športu. Dnes je hádzaná totálne rozbitá a futbal iba živorí. Bojím sa toho, že aj po tomto víkende sa nič nezmení s hádzanou v našom meste, že po zápase v Steel aréne stiahnu dole palubovku, poupratuje sa plocha i hľadisko po divákoch a hotovo… 

Pred rokom a pol ste zriadili vlastnú webovú stránku. Okrem osobných informácií na nej uverejňujete aj glosy, vaše životné i pracovné zásady, taktické postrehy, rôzne hádzanárske spomienky či výroky slávnych športovcov i umelcov.

Nemám problém hovoriť o svojom trénerskom know­how. Rád dám von, čo som sa naučil. Neumriem s tým, čo viem o hádzanej. Netvrdím, že som najväčší lumen, ale možno si niekto zoberie niečo z toho, čo som na stránke publikoval. Na svojom webe zároveň oponujem niektorým novinárom. Moje príhody z hádzanárskeho života potvrdzujú, že aj športovci sú normálni ľudia, ktorí si musia vypiť, zafajčiť si, ponocovať a súložiť. Ich práca je iná v tom, že riadne bolí a majú v nej ako aktívni hráči minimálnu, približne pätnásťročnú životnosť. 

Hovoríte o sebe, že máte ješitnú dušu a že ste arogantný. Vyzdvihnete aj nejakú dobrú vlastnosť?

Proti arogancii sa dá chrániť jedine ešte väčšou aroganciou, to len na vysvetlenie. Ale som poriadkumilovný, spravodlivý a ľuďom hovorím, čo si myslím.

Keď sa mu opil celý český „nároďák“…

V rokoch 2008 až 2012 bol Martin Lipták trénerom českej reprezentácie. Partia skvelých hráčov mu pripravila aj jeden špecifický zážitok. „Počas sústredenia v Plzni zašli na zápas tamojších hokejistov v semifinále českej ligy. V tíme som mal deväť plzenských rodákov, ktorí sa výborne poznali s majiteľom hokejového klubu a legendárnym hráčom Martinom Strakom. Po vypadnutí v semifinále Straka uzavrel výbornú krčmu pre svoju spoločnosť. Aj pre hádzanárov. Ráno o šiestej ma zobudilo búchanie na dvere hotelovej izby. Otvoril som a na hlinených nohách predo mnou stál Karel Nocar, kapitán mužstva. Vážnym a unaveným hlasom povedal: ‚Trenére, jsou v živote situace, s kterýma si neporadí ani český reprezentant. Co budeme dělat?’ ­ opýtal sa. Bol ako delo! Vykukol som z dverí a na chodbe bola v rovnakom stave celá reprezentačná banda. Martin Straka vyhral žúr. Predpoludňajší tréning som zrušil, ale ten večerný bol skvelý. A hráčom som nepovedal nič. Dalo nás to ešte viac dohromady. Vážil som si, že neklamali a na rovinu mi povedali, že ‚jsou prasata’. A predovšetkým, všetci boli spolu ako partia a to sa ráta. Najmä v športe.” 

VIZITKA: Martin Lipták

• Narodil sa 23. marca 1964 v Košiciach.  
• V rokoch 1975 až 1991 hájil farby VSŽ Košice – od žiackej až po seniorskú kategóriu. V sezóne 1988/89 sa radoval z víťazstva v Československom pohári, v ročníku 1989/1990 z triumfu vo federálnej lige. 
• V seniorskej reprezentácii Československa odohral 133 zápasov a bol členom tímu, ktorý na domácom svetovom šampionáte v roku 1990 obsadil skvelé 7. miesto. V roku 1991 skončil na 2. mieste v ankete Hádzanár roka v ČSFR. Smoliarsky prišiel o účasť na troch olympiádach: v roku 1984 pre bojkot krajín socialistického bloku, v rokoch 1988 a 1992 pre zranenie. 
• Trénoval Košice, nemecký Wunsiedel, Sečovce, Prešov, Nové Zámky, český Frýdek-Místek, Považskú Bystricu, rakúsky Bregenz. V súčasnosti vedie Hlohovec. Získal šesť majstrovských titulov.  
• V rokoch 2008 až 2012 sedel 52-krát na lavičke reprezentácie Česka, s ktorou dvakrát postúpil na majstrovstvá Európy (8. a 13. miesto). Od roku 2015 je trénerom reprezentácie Slovenska. 

Foto: Veronika Janušková