Olympijský víťaz Ondrej Nepela sa narodil pred 70 rokmi
Od narodenia legendy slovenského aj svetového krasokorčuľovania, olympijského víťaza, trojnásobného majstra sveta a päťnásobného majstra Európy Ondreja Nepelu, uplynie v piatok 22. januára 70 rokov.
Kariéru svetoznámeho slovenského krasokorčuliara, ktorý predvádzal svoje umenie na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, lemovali nielen medaily, ale aj obdiv mnohých ľudí v bývalom Československu.
[ad][/ad]Láska ku krasokorčuľovaniu
Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Náročná športová disciplína mu učarovala ako sedemročnému chlapcovi. Na malom čiernobielom televízore v roku 1958 sledoval vystúpenie ďalšej legendy slovenského krasokorčuľovania Karola Divína na majstrovstvách Európy v Bratislave.
Nepela pred obrazovkou tancoval a napodobňoval víťaza európskeho šampionátu, a tak ho o pár dní mama priviedla do oddielu, kde sa budúceho olympijského víťaza za pohár malinového lekváru ujala trénerka Hilda Múdra.
Vtedy ešte nikto netušil, že z osudového stretnutia Nepelu a Múdrej sa zrodia úspechy, ktoré sa hlboko zapíšu do histórie slovenského krasokorčuľovania.
Talent či tvrdá práca
Podľa slov Múdrej nebol jej zverenec až taký ohromný talent a všetko si musel tvrdo odpracovať.
„Bol ohromne poctivý. Aj v škole, veď bol dobrý žiak. A poslúchal na slovo a bol skromný. No na ľade si všetko musel vydrieť, lebo nebol až taký veľký talent. Napríklad voľné jazdy. Tie som ho musela naučiť od kroku do kroku. Nemal v sebe až také cítenie sluchu a rytmu, ale vždy skočil, ako mal natrénované. Aj neskôr v revue, kde jazdil ako majster sveta, vždy odskákal to svoje,“ spomínala v archívnom rozhovore pre TASR na zverenca trénerka Hilda Múdra.
Koncentrácia, pokoj a rozvaha
Silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme.
„Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž, vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať, čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná,“ opísala Múdra, ktorej rukami neskôr prešli aj ďalší vynikajúci krasokorčuliari Eva Bergerová-Grožajová, Jana Mrázková-Dočekalová, Agnesa Búřilová-Wlachovská, Marián Filc, Miroslav Šoška, Sandra Dubravčičová, Miljan Begovič či Jozef Sabovčík.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Najúspešnejší slovenský športovec
Nepelu 21. decembra 2000 vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala práve Hilda Múdra, ktorá ho viedla počas jeho celej 15-ročnej športovej kariéry.
Pod jej vedením získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách, v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na ZOH v Sappore v roku 1972 patril už k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.
[ad][/ad]Eúropske a svetové šampionáty
Krasokorčuliarsku dominantnosť potvrdzoval Nepela aj na európskych a svetových šampionátoch.
Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch mu päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) zavesili na krk zlatú medailu. Z ME si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronz.
Koniec kariéry
Najlepší športovec bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) za rok 1971, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste SR, ukončil svoju famóznu kariéru v roku 1973 ziskom titulu majstra sveta práve na domácom bratislavskom ľade.
Korčule však nezavesil na klinec, ale pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice.
Neskorší život a smrť
Záver života prežil v Mannheime vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde po zisku trénerskej licencie aj koučoval. Medzi jeho zverencov patrila napríklad nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy.
Nepela, ktorý krasokorčuľovaniu obetoval takmer celý život, zomrel v Mannheime vo veku 38 rokov oficiálne na rakovinu lymfatických uzlín. Okolo jeho smrti však kolujú aj informácie, že príčinou bol AIDS spôsobený vírusom HIV.
V roku 2019 Nepelu uviedli do Svetovej krasokorčuliarskej siene slávy. Spolu s ním sa do prestížnej spoločnosti zaradili aj niekdajší reprezentanti ZSSR Natalia Bestemjanovová spolu s partnerom Andrejom Bukinom, Nemka Gabriele Seyfertová a úspešná ruská trénerka Jelena Čajkovská.
[ad2][/ad2]Foto: TASR
(TASR)
