Príbehy košických športovcov – Kováčova krivda či Svatošova tragédia
Rok 2016 bol v košickom športe bohatý na úspechy i sklamania, kuriozity či kauzy, na okamihy plné radostnej eufórie, ale aj na boľavé tragédie. Spomedzi najčítanejších športových článkov v minuloročných vydaniach denníka KOŠICE:DNES sme vybrali päť silných príbehov, ktoré nepochybne stoja za pripomenutie.
Ako sa futbalisti VSS (ne)sťahovali…
Ani po preradení z najvyššej futbalovej súťaže pre nesplnenie licenčných podmienok nestratil klub FC VSS Košice schopnosť vyvolávať mediálny rozruch. Vlani v auguste prezident klubu Blažej Podolák potvrdil, že sa s majiteľmi štadióna Lokomotívy v Čermeli nedohodol na novej nájomnej zmluve na sezónu 2016/2017 a avizoval, že klub nebude hrávať domáce zápasy v Košiciach. Rokoval o podmienkach ďalšieho pôsobenia jeho klubu v Moldave nad Bodvou a seniorský tím VSS medzitým hrával domáce zápasy na štadióne Hanisky.
V závere septembra však nastal ďalší zvrat a sťahovanie klubu mimo Košíc bolo definitívne zažehnané. Blažej Podolák totiž podpísal s majiteľmi futbalového štadióna v Čermeli nájomnú zmluvu s platnosťou do 30. júna 2017. Zaujímavosťou bolo, že hráči VSS odohrali prvý zápas v Čermeli v pozícii domáceho tímu v zápase 8. kola proti Haniske, ktorá im dovtedy poskytla prechodný azyl.
Po športovej stránke vyšla hráčom VSS jesenná časť II. futbalovej ligy dokonale. V 16 dueloch stratilo mužstvo iba sedem bodov a na čele tabuľky východnej skupiny má desaťbodový náskok pred druhým Bardejovom.
Rozchod HC s dlhoročnou oporou
V máji 2016 medzi košickou športovou verejnosťou zarezonoval fakt, že sa rozišli cesty hokejistu Richarda Jenčíka a HC Košice. Rišo pritom od detstva obliekal košický dres a s výnimkou zopár stretnutí v drese Prešova, Kežmarku, Humenného, Trebišova, Bardejova (tie boli klubovou farmou) bol verný jedine klubu z nášho mesta.
„Po sezóne 2015/2016 som rokoval s pánom Bakošom, generálnym manažérom klubu. Vyzeralo to tak, že sa dohodneme na novej zmluve. Ale potom mi bolo povedané, že kostru tímu si skladal tréner a v nej som už nefiguroval. Pán Bakoš mi tlmočil, že možno sa to ešte zmení a keby sa tak stalo, tak sa mi v lete ozvú. No ja som nemohol čakať trebárs do júla. Pochopiteľne, hľadal som si niečo iné a na kontrakte som sa dohodol s poľským Krakovom,“ vravel pre KOŠICE:DNES vlani v máji Richard Jenčík.
Roky hrával za Košice s jeho obľúbeným číslom 25 na drese. Osem sezón po sebe bojoval s tímom oceliarov v extraligovom finále a získal dovedna až päť majstrovských titulov v slovenskej extralige. Jenčík po prestupe do Krakova v žiadnom prípade za naším mestom nepálil mosty. „Možno sa ešte v budúcnosti do hokejových Košíc vrátim,“ zdôraznil.
Vtedy ani on sám určite nepredpokladal, že jeho návrat do rodného mesta príde už tak skoro. Hneď na začiatku roka 2017 sa totiž Richard Jenčík opäť zaradil do tímu HC Košice. Vedenie klubu mu na prelome kalendárnych rokov ponúklo kontrakt do konca tejto sezóny a 32-ročný útočník naň pristal.
Atraktívne pózy úspešných fitnesiek Saskie Cakoci a Nikoly Krčovej
Články o celosvetovo mimoriadne úspešných košických fitneskách patria v našej športovej sekcii medzi tie najčítanejšie. Muži si zároveň zgustnú aj na vydarených umeleckých fotografiách príťažlivých mladých dám. Ženy sa môžu elitnými športovkyňami nechať inšpirovať, ako vyzerať ešte lepšie.
V roku 2016 žiarila na súťažných pódiách spomedzi Košičaniek Saskia Cakoci, ktorá si vybojovala titul majsterky sveta i Európy v disciplíne bikiny fitness do 172 cm. Dlhovlasá blondínka považuje za svoju silnú zbraň sexi zadok. Tvrdí o sebe, že najviac utráca na kozmetiku a z jej mimošportových aktivít upriamila pozornosť na hru na klavíri. Saskia nazrela už aj do mediálnej brandže, keďže ako redaktorka a moderátorka spolupracuje s portálom, ktorý sa venuje dianiu vo svete kulturistiky a fitness.
Veľmi známou a populárnou košickou fitneskou je aj Nikola Krčová, ktorá v našom denníku na seba prezradila aj rôzne nešportové zaujímavosti – že spotrebuje veľa žuvačiek, že má rada adrenalín a uvažuje o skoku s padákom z lietadla. Svetová šampiónka a trojnásobná vicemajsterka sveta vo fitness mala vlani aj šťastie v nešťastí. Pri dopravnej nehode cestou domov do Družstevnej pri Hornáde totiž zdemolovala auto. Nikola však vyviazla relatívne dobre, iba s fixačným golierom okolo krku.
„Už nie je nič, čo ma nebolí,” vravel Marek Svatoš
V záverečných dvoch mesiacoch roka 2016 sme priniesli sériu článkov o životnom príbehu košického hokejistu Mareka Svatoša, ktorý zomrel 5. novembra v americkom Denveri. Súdna pitva určila za príčinu smrti kombináciu liekov proti bolesti a depresiám. Bývalý slovenský reprezentant a dlhoročný hráč troch tímov kanadsko-americkej NHL mal len 34 rokov a zanechal po sebe manželku i dvoch malých synčekov.
„Priala som mu stále len zdravie a štastie, lebo som mala celé roky pocit, že mu práve tieto dve vzácne hodnoty v jeho živote chýbali. Hokej poznačil jeho telo veľmi negatívne. Bolesť ho sprevádzala na každom kroku. Už počas hráčskej kariéry ju utlmoval liekmi. Pred siedmimi rokmi mi Marek na otázku, či ho ešte niečo bolí, odpovedal: už nie je nič, čo ma nebolí…” prezradila dlhoročná Marekova kamarátka Maja.
„Marek bol úžasný chlapík – to sa má vedieť po jeho smrti. Aj jeho synovia by mali vedieť jediné – že mali skvelého otca. Treba ich ochrániť pred tým, aby sa dozvedeli všetko to zlé,“ zdôraznil v rozhovore pre KOŠICE:DNES Andrej Krivokrasov, majiteľ hokejovej školy v Denveri, kde sa Marek Svatoš v roku 2012 venoval trénovaniu mládeže.
Vzpieračská hanba – Mateja Kováča „okradli“ o olympiádu
Košičan Matej Kováč je dlhodobo jasne najlepší slovenský vzpierač a najväčší talent našej krajiny v tomto športe. Majster Európy do 23 rokov v dvojboji z roku 2015 bol aj najvyššie v individuálnom olympijskom kvalifikačnom rebríčku spomedzi všetkých slovenských vzpieračov. VV SZV ho už v máji 2016 nominoval na olympiádu. Zdôvodnil to jeho výkonnosťou.
Po veľmi pochybnom rozhodnutí výkonného výboru Slovenského zväzu vzpierania (VV SZV) však tento borec napokon necestoval na olympijské hry do Brazílie, na ktoré pripadla Slovensku vo vzpieraní jedna miestenka. Zo šiestich členov VV SZV hlasovali za Kováča len dvaja, zhodou okolností, Košičania: šéf zväzu Pavol Mutafov a tréner Štefan Korpa, podpredseda zväzu a člen VV SVZ zodpovedný za reprezentáciu. Ďalší štyria (Ján Štefánik, Milan Kubák, Miroslav Škrobian, Milan Kováč ml.), pochádzajúci zo západnej časti Slovenska, zdvihli ruku za Ondreja Kružela, ktorý mal z pozície náhradníka len zaskočiť v prípade Košičanovho zranenia. Neexistoval jediný logický argument proti Kováčovej nominácii.
„Prežívam najväčšie sklamanie v živote, na olympiádu som mal ísť ja, všetky faktory hovorili v môj prospech, no štyria funkcionári mi zrušili olympijský sen. Som rozčarovaný z ľudí, ktorí hlasovali proti mne. Práve od nich som čakal najväčšiu podporu, ale oni ma podrazili a demotivovali. Som znechutený,“ hromžil bezmocný Matej. Mal všetky predpoklady atakovať na olympiáde aj prvú desiatku. Kružel skončil v Brazílii na 18. mieste spomedzi 19 klasifikovaných vzpieračov…
(BL)
Foto: archív mk, archív nk, www.hckosice.sk, Josef Adlt, Veronika Janušková
