V sparťanských podmienkach vyrástol na atléta európskej úrovne

Obdobie s mnohými zaujímavými momentmi a zmenami prežíva košický skokan do výšky Lukáš Beer. Jeho športový príbeh je predovšetkým o obetavosti, obrovskej snahe a vytrvalosti, keď aj v sparťanských podmienkach vyrástol na atléta európskej úrovne.

Atletike doteraz viac dával, ako od nej dostával. Venoval sa jej najprv popri vysokoškolskom štúdiu v odbore telesná výchova a trénerstvo na Prešovskej univerzite, potom popri povinnostiach predajcu vo firme na obalové materiály. 

Iní chodili do tepla, on drel doma

Do práce chodil klasicky od pondelka do piatka a až potom si podvečer dával do tela na trojhodinovom tréningu. Cez víkendy stíhal dvojfázové tréningy. Jeho možnosti na špor­tovú prípravu boli výrazne limitované – kým mnohí v zime chodili na sústredenia do tepla, on drel v rodných Košiciach. „Som zvyknutý na tvrdšie a drsnejšie podmienky, ale aj doma sa dá zvládnuť, čo potrebujem odtrénovať. Skok do výšky ma veľmi baví. Inak by som to ani nerobil. Tréningy ma napĺňajú a užívam si súťaže, na ktorých sa stretávam s kamarátmi a zároveň super ľuďmi,” zdôrazňuje 27-ročný Košičan Lukáš Beer, ktorý súťaží za klub Stavbár Nitra. 

Zažiaril na Banskobystrickej latke

V tohtoročnej halovej atletickej sezóne mal výbornú formu. Zažiaril na jednom z najlepších svetových halových mítingov v skoku do výšky – na 23. ročníku Banskobystrickej latky. Utvoril si tam osobný rekord 228 centimetrov a vďaka tomu sa stal piatym najlepším slovenským výškarom v histórii. V špičkovej konkurencii skončil v Banskej Bystrici na krásnom piatom mieste. Víťazom sa stal olympijský víťaz Derek Drouin, no Beer v najlepších pretekoch svojho života nechal za sebou mnohé hviezdy svetovej atletiky. 

Navyše, chýbalo naozaj málinko, aby zvládol aj 231 centimetrov. Na vysvetlenie – latka vo výške 230 centimetrov je už hranicou svetovej extratriedy. „Ak by sa mi to podarilo, splnil by som si športový sen. Musí prísť ten povestný deň D, keď sa naraz spojí to, čo mám natrénované s mojimi nazbieranými skúsenosťami a psychickou pohodou. Zo všetkých síl pracujem na tom, aby som sa zlepšoval. Môj prvý pokus na tejto výške na pretekoch v Banskej Bystrici bol veľmi tesný. Ak by som tú výšku zvládol, zároveň by som tak splnil limit na tohtoročné letné majstrovstvá sveta v Londýne.”

Jedenásty na európskom šampionáte

Na marcovom európskom halovom šampionáte v Belehrade sa Lukáš Beer výkonom 221 centimetrov nedostal z kvalifikácie do osemčlenného finále a skončil napokon na 11. mieste. „Ak by mi to niekto povedal pred začiatkom halovej sezóny, tak by som to určite bral. Bezprostredne po šampionáte ma však štvalo, že mi nevyšiel postup do finále. Potreboval som na to skočiť 225 centimetrov, a to veru bolo v mojich silách. Všetky tri pokusy boli tesné, chýbal mi kúsok športového šťastia,” pokrčil ramenami atlét, ktorý pred dvoma rokmi skončil na halovom kontinentálnom šampionáte v Prahe na 16. mieste a predtým štartoval ešte na ME v Zürichu 2014 pod holým nebom, tam obsadil 17. priečku.

Má nového trénera a prestúpil do Nitry 

V Beerovej kariére nastali vlani na jeseň vážne zmeny – z košickej Slávie TU prestúpil do Stavbára Nitra a trénovať ho začal Humenčan Martin Bercel. „Viedol ma jeden rok, ešte keď som bol študentom košického športového gymnázia. Rozumieme si, obaja sme spokojní s našou spoluprácou,“ pokračuje košický atlét, ktorého vzorom je švédsky legendárny skokan do výšky Stefan Holm. „Aj preto, že vzrastom bol nižší, teda ako ja. Meriam 183 cm, väčšina skokanov do výšky má 195 až 200 cm.”

Pod vedením nového trénera zmenil Lukáš Beer niektoré prvky v skokanskej technike, ale najmä rozbeh. „Predĺžili sme ho. Rozbieham sa smerom k latke a doskočisku priamo z vyznačeného miesta, na ktoré som si predtým zvykol najprv nabehnúť. Pracovali sme na tejto zásadnej zmene štyri mesiace, ešte to zdokonaľujeme aj počas rozbehnutej sezóny, ale takto mi to viac vyhovuje.” 

Ako vyzerajú tréningy skokana do výšky? „Je to pestrý mix rôznych činností, z každého rožka troška. Pracujeme na technike, rozvíjame odrazovú silu a rýchlosť, takže okrem tréningov vo fitku či rôznych výbehov do schodov neraz absolvujem nielen šprintérske úseky, ale aj bežecké úseky v trvaní 40-50 minút.”

Stále sa chce posúvať vyššie

Najzásadnejšia zmena v športovom živote Lukáša Beera prišla od marca tohto roka. Nechali sme si ju zámerne na záver tohto článku. Ako happyendovú bodku. Stal sa totiž členom Národného športového centra. Nikdy dovtedy nebol členom vrcholového športového strediska, akurát od minulej jesene mu Slovenský atletický zväz priklepol mesačnú podporu 300 eur.

„Je to pre mňa veľká zmena byť členom Národného športového centra. Dostal som tam tabuľkový plat, mám utvorené dobré podmienky na prípravu, už nemusím chodiť do práce, nemusím sa nikam plašiť, tréningy si môžem rozplánovať a mám omnoho väčší priestor na regeneráciu. Výrazne mi to uľahčilo situáciu. Môžem sa plnohodnotne venovať jedine športu, ukázať, čo je vo mne a zlepšovať sa. Veľmi si to vážim a ďakujem ľuďom, ktorí mi dali túto príležitosť. Dúfam, že ju zúročím. Mne nehrozí sebauspokojenie, stále sa chcem zlepšovať a posúvať vyššie.”

Foto: tasr, archív lb