Kaka si nechty neobhrýza, ale upravuje…
Kamil Karaš futbalista VSS Košice
– Narodil sa 1. marca 1991 v Starej Ľubovni.
– Futbalovo vyrástol v rodnom meste.
– Najviac sezón v seniorskej kariére strávil v Košiciach, najprv v MFK a v súčasnosti vo VSS.
– Okrem toho si vyskúšal zahraničný angažmán v Olomouci. Pôsobil aj v Podbrezovej a Zlatých Moravciach.
Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
Asi by som si vybral štúdium práva alebo medicíny, takže by bol zo mňa advokát alebo lekár. Ale zrejme skôr lekár po vzore môjho otca, ktorý je primárom v nemocnici v Starej Ľubovni. A aj môj starší brat študuje na lekárskej fakulte.
Kto bol vaším športovým vzorom?
Keď som bol malý chlapec, tak to bol skvelý brazílsky útočník Ronaldo a legendárny francúzsky stredopoliar Zinedine Zidane. Potom ich oboch v mojich očiach predstihol ďalší Brazílčan Ronaldinho. Spomedzi iných športovcov-nefutbalistov je u mňa dlhodobo jednotkou švajčiarsky tenista Roger Federer. Aj ja hrám veľmi rád tenis.
Na čo najviac utrácate?
Asi na stravu a oblečenie, ale všetko s mierou. Nedávno som investoval do auta.
Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Prvú lásku som mal ešte na základnej škole, ale na pravú veľkú lásku ešte čakám. Som nezadaný.
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
Najradšej spomínam na futbalové výjazdy do krajín, kam sa človek tak často nedostane. Boli to napríklad Saudská Arábia alebo Izrael. Popri futbale sme stihli aj zopár výletov. Cestujem celkom rád, baví ma spoznávať nové krajiny. Nikde som zatiaľ nemal nejakú zlú skúsenosť.
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
V Česku mi chlapci hovorili Kary, podľa môjho priezviska. V košickom mužstve ma volajú normálne Kamil alebo ešte Kaka. Nie po brazílskom futbalistovi, ale ide o spojenie skratiek môjho krstného mena a priezviska.
Ako si najlepšie oddýchnete?
Nemám žiadne výnimočné alebo špeciálne záľuby. Najlepší oddych je na kávičke s kamarátmi či v posteli pri pozeraní televízie alebo pri surfovaní po internete.
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Asi v množstve jedla, ktoré dokážem zjesť počas tímových sústredení. Z ponuky pestrých švédskych stolov si zvládnem naložiť aj päť tanierov. Často sa až prejem, ale je to len pár dní v roku, keď ma to pochytí. Keď som chodil do školy, tak som tam dosahoval dobré študijné výsledky. Myslím si, že som športovo všeobecne nadaný, celkom dobre mi ide tenis. Neschopný som v oblasti počítačov. Ovládam akurát základy, ktoré potrebujem pre život: internet a e-mailovú komunikáciu.
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Na futbalovom ihrisku sú to zlé verdikty rozhodcov alebo ležérnosť, ak niekto nejde v zápase alebo tréningu naplno. V živote sú to klamstvá, ktoré vyslovene neznášam. Našťastie som pokojný typ človeka, zúrivý som ozaj len málokedy.
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
Často sa neviem rozhodnúť. Mal by som niekedy uvažovať a konať pružnejšie. Niekedy som možno trocha spomalený, cha, cha. Rovnako by som mohol byť aj spontánnejší. Za svoj zlozvyk považujem napríklad obhrýzanie si nechtov, ale ja vravím, že si ich len upravujem…
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
Na Slovensku je to raper Majk Spirit, spomedzi svetových hviezd je to herec Leonardo DiCaprio. Medzi knihami ma veľmi zaujala biografia o švédskom futbalistovi Zlatanovi Ibrahimovičovi.
Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
Vážim si, že som mohol hrať najvyššiu futbalovú súťaž na Slovensku a v Česku. Veľmi som si cenil aj to, že som bol reprezentant Slovenska do 21 rokov. Verím, že ďalšie športové úspechy ma ešte čakajú. Najradšej by som zabudol na obdobia, keď som z futbalu nemal radosť, či už kvôli trénerom, alebo iným záležitostiam okolo športu. Nerád preto spomínam napríklad na pôsobenie v Podbrezovej.
Foto: Veronika Janušková, archív K. K.
Odporúčané články
Dnešný zápas medzi FC Košice a Slovanom Bratislava priniesol presne to, čo fanúšikovia futbalu očakávali – emócie, drámu aj gólové momenty. Duel dvoch rozdielnych svetov slovenského futbalu skončil remízou 1:1, no priebeh stretnutia zanechal v divákoch množstvo zaujímavých dojmov.
Slovenskí hádzanári sú po dvoch zápasoch kvalifikácie EHF EURO 2026 stále bez bodu. Po prehre v Maďarsku podľahli doma Čiernej Hore 35:38 (18:21) a skomplikovali si postupové šance na najbližší európsky šampionát.