Košičan Matúš Laincz sa v ringu mení na zviera
Naposledy, aj to len po druhý raz v kariére, prehral ešte v októbri 2009. Odvtedy ťahá v ringu či v klietke víťaznú šnúru trinástich zápasov. Člen MMA Top Team Košice Matúš Laincz sa stáva vo svete bojového umenia MMA postrachom. Súperov vo váhovej kategórii do 77 kilogramov ničí bez milosti, takmer všetky jeho vystúpenia sa končia predčasne technickým K. O.
Košický rodák si v MMA brandži, napriek tomu, že má len dvadsaťpäť rokov, vyslúžil rešpekt a uznanie. Mierumilovný mladý muž sa totiž mení na zviera a svoju „korisť“ doslova trhá. A to len preto, aby okúsil ďalšie víťazstvo.
Desať rokov hral hokej
Najskôr mu učaroval celkom iný šport. Desať rokov hral hokej. Končil ako dorastenec. Po problémoch s kolenom a následnej operácii rok pauzoval a potom sa už do toho nedostal.
„Popravde, už sa mi ani nechcelo pokračovať. Ako žiaci sme boli majstri Slovenska. Ťahal som to s hráčmi, ako Hričina, Deyl, Slimák, Halász, boli to rovesníci, ktorí sa hokeju venujú i dnes. Nastupoval som v útoku. Celý život som bol tučniak, až tak mi to nešlo, ale posledné dva roky sa mi až do zranenia darilo,“ vracia sa Matúš do minulosti.
Po hokeji prišiel nakrátko k slovu ruský bojový systém Combat sambo. S MMA začal ako 16-ročný v Psycho tíme. Tam strávil tri roky u trénera Martina Božíka. Potom si partia nadšencov otvorila vlastný klub MMA Top Team Košice, Laincz bol jedným z jeho zakladateľov. Zápasí aj v ringu aj v klietke, podľa toho, kde ho pozvú.
V klietke to vyskúšal štyri razy, raz prehral. Celkovo má dnes bilanciu 18 zápasov – 16 víťazstiev, 2 porážky. Posledných trinásť duelov končil s rukami nad hlavou ako víťaz. Nesie sa na víťaznej vlne a chce si ju vychutnať.
„Raz isto narazím. Aj prehry patria k športu. Súpera si vyberám podľa toho, kam ma zavolajú. Väčšinu som ich zlikvidoval technickým K. O. Padli na zem a tam som ich dokončil. Tým som známy. Údermi súpera dorazím.“
Obaja skrvavení
Štartoval na akciách v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a v Prahe, kde sa už cíti ako doma. Naposledy sa zapotil na konci mája v Banskej Bystrici. S Rusom Šao jevom mal parádnu a ako inak víťaznú výmenu. Krvavých zápasov okúsil požehnane.
„Raz som doma v Košiciach aj ja skončil poriadne dobitý. Na domácej pôde som nastupoval len dva týždne po vystúpení v Prahe. Zvyčajne to nerobím, na prípravu potrebujem podstatne viac času. S Poliakom Blochom som sa na- trápil. V prvom kole ma rozbil, ale v treťom kole prišiel môj víťazný kop. Dostal K.O. Z ringu sme obaja odchádzali skrvavení,“ hovorí zverenec trénera Bohuša Duľu, ktorého sa pred rokmi ujal kamarát Peter Mičian. Dodnes mu pomáha s tréningom či sponzormi. Tretím do partie je jeho pravá ruka Jozef Lovász, od roku 2010 chodí na zápasy v tejto zostave a odvtedy neprehral.
Z 92 na 77 kilogramov
Pred každým zápasom čaká Matúša zhadzovanie až pätnástich kilogramov. Je to procedúra, ktorú mu nik nemôže závidieť. „Asi dva a pol mesiaca pred zápasom vážim 92 kíl. Pomaličky začínam držať diétu, tuk ide dole, svalová hmota hore, váha zbehne na 85. Deň pred zápasom je váženie. A tomu predchádza brutálne nárazové schudnutie. Pijem destilovanú vodu z lekárne, osem litrov za deň. Nesmiem prijímať žiaden sodík, pred vážením ani nejem. Idem do sauny a ešte si dám na seba oblek – sauna suit. Ak stále nemám 77, ešte sa idem vypotiť do horúcej vane. Nie je to jednoduché, robia to tak všetci. Aby súper nemal váhovú prevahu, ak má o tri kilá viac, už by som to cítil. Na váženie idemneraz tak, že ma moji pomocníci držia, aby som neodpadol. Večer mám späť 85 – 86,“ popisuje galeje, na ktoré si už zvykol.
Pred zápasom sa trasie
Matúš má svoj štýl. Súpera chce odrovnať čo najskôr, nemá rád defenzívnu stratégiu, práve naopak. „Riadim sa inštinktom. Na svoje zápasy sa ani veľmi nepamätám. Robím to, čo mám natrénované, ide to akosi samo. Pred každým súbojom mám obrovský strach. Dva týždne vopred sa až trasiem, ale v momente, keď vstúpim do ringu, prichádza pud sebazáchovy. A ten mi velí súpera zničiť, každý má v sebe inštinkt prežitia a ten je mojím hnacím motorom. Buď utečieš, vyhráš, alebo zomrieš. Rešpektujem každého súpera, ale použijem všetko, čo je dovolené. Mám rád páky, ale len raz som vďaka tomu vyhral. Zväčša to dokončím na zemi, údermi.“
Za zápas zinkasuje 1500 eur
Dnes sa venuje už len MMA. Spočiatku sa živil ako vyhadzovač najmä na diskotékach. „Bol som na bráne, štyri roky to už nerobím. Musel som neraz riešiť konfliktné situácie. Predovšetkým dohovorom, hoci párkrát aj inak,“ priznáva profík, ktorého uživí jeho telo.
„Mám sponzorov, vďaka ktorým sa venujem len športu. Na Slovensku sa tým živiť môžete aj nemôžete. Musíte mať sponzorov, dostávať lepšie štartovné. Som z tých, čo berú viac. Na Slovensku tretí v poradí podľa výšky taxy. Za zápas zinkasujem 1500 eur. Tie peniaze si môžem užiť, od sponzorov mám na prípravu a živobytie. A čo dostanem za tréningy klientov alebo rozhodovanie, to je na kávu.“
Pochválil ho aj Mike Tyson, ktorého stretol vo výťahu
Najemotívnejšie víťazstvo v kariére Matúša Laincza prišlo s českým fighterom Jaroslavom Poborským v roku 2011 v Prahe. A v hľadisku ho sledoval aj hosť večera Mike Tyson.
„Hala fandila Poborskému, vtedy najlepšiemu chlapíkovi v kategórii do 77 kíl. Do zápasu som šiel ako outsider, vyhral som už v prvom kole, do troch minút som ho zmasakroval. Ani si n-eškrtol. Búšil som do neho a rýchlo to ukončil. Večer po akcii sme sa s Tysonom náhodne stretli v hotelovom výťahu. Už sme boli vo výťahu, niekto šiel tiež dole a privolal si nás. Mike vošiel do výťahu a kričí: óóó, good fight, good fight. Pamätal si ma, tak sme sa potom odfotili, prišli ďalší záujemcovia, s nimi sa už fotiť odmietol.“
O Košiciach rozhodnú platničky
V Košiciach zápasil zatiaľ dvakrát. Tridsiateho októbra sa v Angels aréne uskutoční East PRO Fight - Košice 6. Lainczova účasť na podujatí na domácej pôde je istá tak na 50 percent.
„Trápia ma platničky. Môj krk dávam dokopy už nejaký čas, ak to nepôjde, tak do ringu nejdem. Mesiac predtým by som mal vedieť, či som pripravený ísť do toho,“ povedal Matúš, ktorý by sa rád v rodnom meste ukázal svojim priaznivcom, ale iba ak ho boľavý chrbát nebude limitovať.
Foto: archív M.L.
Odporúčané články
Dnešný zápas medzi FC Košice a Slovanom Bratislava priniesol presne to, čo fanúšikovia futbalu očakávali – emócie, drámu aj gólové momenty. Duel dvoch rozdielnych svetov slovenského futbalu skončil remízou 1:1, no priebeh stretnutia zanechal v divákoch množstvo zaujímavých dojmov.
Slovenskí hádzanári sú po dvoch zápasoch kvalifikácie EHF EURO 2026 stále bez bodu. Po prehre v Maďarsku podľahli doma Čiernej Hore 35:38 (18:21) a skomplikovali si postupové šance na najbližší európsky šampionát.