Košičanka v ringu: “Nie sme bitkárky, vieme byť aj dámy.”

Kickbox už dávno nie je výhradne iba mužským športom. Príkladom je aj úspešná košická kickboxerka Lucia Cmárová, ktorá dosiahla mnoho úspechov. Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že ide o drsný šport podľa, jej slov má kickbox aj duševný rozmer. 

V súčasnosti sa ľudia môžu venovať množstvu bojových športov. Čo bolo vašou motiváciou k tomu, aby ste začali trénovať práve kickbox? 

Keď som bola ešte malým dievčaťom, tak som skúšala karate. Vtedy bol tento šport veľmi obľúbený, ale pravdu povediac ma to nejak nechytilo. Chcela som niečo viac adrenalínové a v kickboxe som sa úplne našla. Od prvého tréningu sa mi to zapáčilo natoľko, že som nemala dôvod odísť. Postupne som začala súťažiť od polokontaktných technických disciplín, pri ktorých sa zápasí na tatami (sú to podložky na zem, z ktorých sa vyskladá súťažná zóna) až k ringovým, kde sa na elimináciu súpera využíva sila.

Lucia Cmárová (vpravo) na Majstrovstvách sveta v Belehrade v roku 2015 získala 3. miesto.

Mohli by ste nám povedať, aký je vlastne rozdiel medzi boxom a kickboxom?

Pri boxe sa využívajú iba údery päsťami, ale v kickboxe musíme vedieť aj kopacie techniky, zápas sa bez využitia jednej či druhej zložky vyhrať nedá. Pri amatérskom sa teda okrem boxerských rukavíc využívajú aj chrániče nôh a, samozrejme, prilba. Pri profesionálnych zápasoch sú to len rukavice, lebo s chráničmi to nie je pre divákov atraktívne. Kope sa holými nohami, čo je niekedy naozaj bolestivé.

Často chodia súťažiť do rôznych krajín. Je to tak aj vo vašom prípade? Aké úspechy ste doposiaľ získali a čo je vašim najväčším ocenením? 

Za najväčší úspech považujem určite 3. miesto, ktoré som získala v Belehrade na minuloročných Majstrovstvách sveta organizácie WAKO , ktorá je najsilnejšou kickboxerskou organizáciou v amatérskom kickboxe. Súťažila som v najtvrdšej disciplíne K-1. Rok dozadu som vo finále Majstrovstiev Európy, ktoré sa konali v Maribore v Slovinsku, získala druhé miesto. Úspechom pre mňa je aj to, že moja mladšia sestra sa začala venovať kickboxu. Stala sa prvou slovenskou Majsterkou Európy organizácie WAKO a minulý rok takmer aj Majsterkou sveta. Spolu sme vďaka kickboxu a reprezentácii Slovenskej republiky precestovali zopár európskych krajín. Najďalej sme boli v Turecku, kde sme vôbec prvýkrát boli pri mori. Verím, že v roku 2017 sa nám obom podarí vycestovať na Svetové hry bojových športov do Peru.

Lucia Cmárová (vľavo) na Majstrovstvách Európy v Maribore v roku 2014 získala 2. miesto.

Okrem toho, že sa venujete kickboxu, pracujete aj ako fyzioterapeutka. Pomáhajú vám tieto znalosti pri športe? 

Fyzioterapia je vďačné remeslo. Verím, že sa mi ju neskôr podarí pracovne prepojiť aj s kickboxom, momentálne sa jej, žiaľ, venujem menej. Chystám sa ešte doštudovať a keď skončím s aktívnym zápasením, tak by som sa jej chcela venovať naplno. Aj keď kickbox je mojou veľkou láskou. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Znalosti z fyzioterapie mi väčšinou pomáhajú v lepšej regenerácii po náročnom tréningu či zápase.

Môže si človek pri tomto športe ublížiť? Mali ste už aj nejaké vážnejšie zranenia? 

Nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ som sa vážnejším zraneniam vyhla. Najhorší bol zlomený nos z tréningu či dokopané nohy a mala som menší problém s kolenom. Zdravie je vrtkavé, tak dúfam, že aj naďalej budem zdravá, lebo to je základ, aby som mohla trénovať a zlepšovať sa. Človek si môže ublížiť, to sa však môže stať pri každom športe. Pri kickboxe je človek pripravený na to, že to bude bolieť, tak sa snaží viac chrániť. Navyše sú k dispozícii rôzne chrániče na ochranu rôznych partií tela.

Pod pojmom kickbox si asi väčšina ľudí predstaví boxujúceho muža. Je tento šport určený skôr pre mužské pohlavie, alebo je rozšírený aj v ženskej populácii?

Tým, že sa chodíme „biť“, nie sme nejaké bitkárky. (smiech) Dokážeme byť kultivované a svoju tzv. agresívnejšiu časť si namiesto behu či basketbalu ventilujeme pri udieraní a kopaní. Samozrejme, nejdeme ubližovať druhému človeku. Je to o tom byť šikovnejšia ako tá druhá. Momentálne je kickbox dosť na vzostupe aj u žien. Musím povedať, že záujem ženského pohlavia o tento šport rastie. Takisto zvyšujúcu sa úroveň ženských zápasov. Vidno to aj na svetových vrcholných podujatiach v kickboxe. Začínajú sa už organizovať aj galavečery, kde majú zápasy výlučne ženy.

Galavečer profesionálnych ženských zápasov v apríli 2016: Lucia Cmárová (vpravo) v zápase proti Poľke Joanne Pawlik.

Zažili ste počas svojich zápasov aj nejaké vtipné momenty?

Pamätám si jednu Poľku, ktorá súťažila v ringu v najvyššej váhovej kategórii. Mala asi dva metre a možno tak 90 až 100 kilogramov. Po výhre na Majstrovstvách sveta, keď jej stredový rozhodca zdvihol ruku (ten bol taký chudší a menší cca 160 cm), ho od šťastia zdvihla a zatočila sa s ním v ringu. Bolo to naozaj super.

Má tento šport aj duševný rozmer, alebo je skôr zameraný iba na dobrú kondíciu a fyzickú silu?

Aj v popise sa píše, že je to bojový šport, nie umenie. No pravdupovediac podľa mňa má duševný rozmer. Mne však tréner a samotný kickbox dodal vieru v seba a svoje schopnosti, úctu, disciplínu a odolnosť voči všelijakým zdanlivo neprekonateľným životným situáciám. Môjmu trénerovi Petrovi Onuščákovi, ako aj rodičom a všetkým ľuďom, patrí moje ďakujem. Podpora je veľmi dôležitá v každom športe a ja som šťastná, že takých ľudí okolo seba mám.

Môže sa podľa vás kickboxu venovať každý Košičan?

Podľa mňa každý, kto má chuť a vôľu cvičiť a siahnuť na dno svojich síl. Dôležité je prekonať sa a vyskúšať.

Foto: archív lc