„Na tréningu a v zápase musia ísť starosti bokom”

Po siedmich rokoch práce s mládežou sa stal pred touto sezónou Jozef Majoroš trénerom seniorského tímu futbalistov VSS Košice. Je rodák z nášho mesta a silný lokálpatriot. Považuje za česť byť koučom mužstva, a to aj napriek všetkým nepríjemným turbulenciám, ktoré dlhodobo negatívne zasahujú do života klubu. Hráči VSS sú po 6. kole na čele tabuľky II. ligy so ziskom 15 bodov.

Ako dlho ste zvažovali ponuku stať sa hlavným trénerom VSS Košice?

Prezident klubu Blažej Podolák ma najprv dočasne poveril vedením letnej prípravy seniorského tímu a po dvoch týždňoch som potom dostal ponuku ísť do sezóny už v pozícii hlavného trénera mužstva. Mal som víkend na premyslenie, či do toho idem. Súhlasil som. Po siedmich rokoch práce s mládežou v košickom klube to bola pre mňa možnosť posunúť sa vyššie a vyskúšať si, ako mi to pôjde ako trénerovi v mužskom futbale. Na seniorskej úrovni som absolútny trénerský nováčik. Je pre mňa česť dostať šancu viesť tím v druhej najvyššej súťaži. Pre mňa osobne tým viac, že som Košičan, v našom meste som vyrástol ako hráč a roky som tu hrával. Zároveň mám možnosť veľa sa naučiť a nazbierať cenné skúsenosti do ďalšej trénerskej kariéry.  

Sedem rokov ste pracovali v mládežníckych tímoch klubu, takže vo výrazne omladenom seniorskom tíme VSS poznáte dobre drvivú väčšinu hráčov. Je to tak?

Poznal som všetkých hráčov, mnohí z nich prešli mojimi rukami, keďže som v Košiciach pracoval vo všetkých mládežníckych vekových kategóriách, s výnimkou tímu do 19 rokov. Z tých skúsenejších, no vekom stále mladých, spomeniem napríklad Mojmíra Trebuňáka či Františka Vancáka. Do mužstva sme pred touto sezónou vytiahli aj Ivana Betíka, Romana Begalu a Dávida Želinského, ktorí môžu ešte dva roky hrať v juniorskej kategórii. Okrem nich sme zaradili aj ďalších troch chlapcov, ktorí po skončení minulej sezóny dovŕšili juniorský vek – Kristiána Kutáka, Patrika Gregu a Jakuba Bavoľara. Ešte ako aktívny hráč som zažil v Košiciach ako spoluhráča jedine Mikuláša Tótha, ktorý si so mnou ako jediný spomedzi súčasných hráčov tyká.  

Boli ste pevnou súčasťou tímu MFK Košice, keď sa v roku 2005 vrátil futbal do nášho mesta a mužstvo si na konci sezóny 2005/2006 vybojovalo postup do najvyššej súťaže. Teraz ste ako tréner v klube, ktorý sa zvíja v existenčných kŕčoch a vediete mužstvo, ktoré sa bude sťahovať do azylu do Moldavy nad Bodvou…

Nie je to nič príjemné pre fanúšikov klubu, ale ani pre nás trénerov či hráčov. Nie je dobré, že nebudeme mať domov v Košiciach. Žiaľ, situácia je taká a my tréneri s hráčmi ju ťažko zmeníme. Ako tréner som zodpovedný za hru mužstva, všetky ostatné veci idú mimo mňa. A snažím sa, aby išli aj mimo hráčov. Sústredíme sa na tréningy a zápasy. S prístupom našich mladých hráčov k tréningovým povinnostiam i zápasom som zatiaľ maximálne spokojný.  

Budete hrať každý zápas vlastne vonku… Musíme to vziať ako fakt. Prvé tri domáce zápasy tejto sezóny sme hrali v Haniske, prišli sa na nás pozrieť aj ľudia z Košíc. Je na nás, či si priaznivci nájdu cestu na štadión v Moldave nad Bodvou a či nám tam utvoria domáce prostredie. Budeme hrať tam, kde to určí prezident klubu Blažej Podolák. Musíme sa tomu stopercentne prispôsobiť. Pevne verím, že budeme výsledkovo úspešní, naša hra bude baviť ľudí a tí si potom nájdu cestu aj na štadión v Moldave.  

Sústredený Jozef Majoroš pri koučovaní svojho tímu.   

Ako je možné dať bokom všetky dlhodobé turbulencie v klube?

Situácia v celom slovenskom športe nie je dobrá. Nielen náš klub sa borí s problémami. Opakujem ešte raz, našou úlohou je sústrediť sa na futbal. Hráčom som zdôraznil, že akonáhle vkročia na štadión, na tréning či zápas, všetky starosti musia ísť bokom a ich jedinou úlohou je sústrediť sa na futbalové povinnosti. Jasne som im povedal, že očakávam stopercentnú pracovnú atmosféru. Nechcem, aby sa rozoberalo niečo iné, ak chcú, aby mala naša práca nejaký zmysel. Kto sa s tým nestotožní a nepochopí to, tak v tíme skončí.  

Zvíťazili ste v piatich zo šiestich duelov II. ligy. Prehrali ste jedine v Bardejove (1:2). Na aké umiestnenie si s tímom trúfate?

Mojím cieľom je, aby sa chlapci tešili na tréningy i zápasy, aby fanúšikom vždy odovzdali maximum svojich schopností a nič neodfl ákli. Záleží mi na tom, aby sa chlapci herne zlepšovali. Ťažko odhadnúť naše postavenie v tabuľke. Je super, že sme vstúpili do sezóny štyrmi víťazstvami. Doma nad Rimavskou Sobotou, Lipanmi i teraz v nedeľu nad Zvolenom sme vyhrali zaslúžene. V Liptovskom Mikuláši to bol remízový zápas o jednom góle, dali sme ho my. A pri víťazstve nad skúsenejším tímom Lokomotívy nechali naši chlapci na ihrisku všetky sily a ja som sa im poďakoval za obetavý výkon. Prehra v Bardejove bola smoliarska. Viedli sme 1:0, no v poslednej desaťminútovke sme inkasovali dva góly. Prvoradé bude postúpiť do prvej šestky, lebo jej účastníci si zaručia účasť v druhej najvyššej súťaži aj v budúcej sezóne. Ďalej sa už uvidí. Postupové reči v médiách viesť nemienim.  

Kým v minulej sezóne avizovali vo VSS Košice jednoznačný útok na postup do Fortuna ligy a tomu prispôsobili aj zloženie kádra, ten sa po nesplnení cieľa totálne rozpadol. Ako ste spokojný so stavom vášho hráčskeho kádra? Kde je boľavé miesto v jeho zložení?

Počas celej prípravy a aj tesne pred začiatkom sezóny sa u nás točilo veľa zahraničných hráčov. Mnohí prichádzali na skúšku a potom odchádzali. Mali sme menej času na nácvik rôznych vecí a na zohratie sa. Mnoho skúsených hráčov z minulej sezóny klub opustilo, pár dní pred štartom druhej ligy si to ešte viacerí chlapci namierili do Lokomotívy. Ťažko sme mohli nacvičiť rôzne taktické prvky, keď sme nevedeli, kto zostane a kto ešte príde. Mužstvo vystužili legionári. Chorvát Karlo Bilič je urastený stopér, navyše ľavák. Srb Stefan Čikič je šikovné ľavé krídlo, rýchly hráč s dobrou technikou. Zaujímavý hráč je aj jeho krajan Nikola Džordževič, stredný útočník a dobrý hlavičkár. Minulý týždeň pribudli dvaja ruskí mladíci, útočník Nikita Andrejev a špílmacher Sergej Ivanov, obaja hrávali za rezervné mužstvo Zenitu Petrohrad. Robím s tými futbalistami, ktorých mám. Každý hráč môjho kádra je pre mňa ten najdôležitejší, všetci sú pre mňa tí najlepší, takže odmietam hovoriť o našom slabom mieste.  

V súťažiach s hráčmi neprehráva…

Jozef Majoroš ukončil kariéru predčasne pre zdravotné problémy. Ako 38-ročný sa však občas zapojí do zábaviek s hráčmi na konci tréningu. „Zatiaľ sa nestalo, aby som skončil najhorší. No a s Petrom Šinglárom sme raz našich hráčov vyzvali na súťaž, kto trafí brvno, pravú i ľavú žrď na čo najmenej pokusov. Nám stačili štyri strely na tri zásahy do určeného miesta…” poznamenal pobavene Majoroš.  

Foto: Veronika Janušková