Najprv zlomený nos, teraz prst v oku…
Vodné pólo je omnoho tvrdší šport, než by mnohí laici vôbec predpokladali. Súčasťou zápasov sú aj nekompromisné tvrdé kopance do chrbta či nôh mimo dohľadu rozhodcov pod hladinou vody, údery do nosa pri plávaní či streľbe alebo najväčšie zákeráctvo v podobe chytania za najcitlivejšiu partiu mužského tela… Najväčším smoliarom prebiehajúcej sezóny je rozhodne Miroslav Grutka, hráč tímu ŠKP Modrí draci Košice-Staré Mesto, ktorý po zlomenine nosa utrpel nepríjemné zranenie oka.
„Nos mi zlomili vo finále Slovenského pohára v októbri. Pri bránení som bol ďalej od hráča, nedostúpil som ho, jeho ruka skončila na mojom nose,” prezradil bývalý dlhoročný reprezentant Slovenska Miroslav Grutka.
Omnoho horšie to však bolo pred dvoma týždňami vo finále Karpatského pohára proti ukrajinskému Ľvovu. „Prst hráča súpera skončil po jeho strele v mojom oku. Viem, že to nebolo úmyselné, ale zabolelo to riadne. Na päť sekúnd som nevedel otvoriť oko, zľakol som sa…” opísal aj s časovým odstupom chvíle strachu.
„Našťastie, potom som oko otvoril, po polhodine som už videl normálne všetko okolo seba. Samozrejme, skončil som v nemocnici na ošetrení. Mal som natrhnutú sieťovku, bola tam malá trhlinka. Trochu to štípalo, dali mi antibiotiká.”
Vodní pólisti sú tvrdí chlapíci, po pár dňoch už Miroslav Grutka zaberal so spoluhráčmi na tréningoch. „Používal som plavecké okuliare. Bolo to zvláštne,” pousmial sa hráč, ktorý bol pri všetkých šiestich majstrovských tituloch ČH Hornets Košice.
Pred touto sezónou však zamieril k mestskému rivalovi, do tímu ŠKP Modrí draci Košice-Staré Mesto. „Som typ, ktorý potrebuje o niečo hrať. Ťažko sa motivujem, keď viem pred zápasom, že v ňom prehráme…”
Tak to bolo na konci minulej sezóny, keď sa vrátil do ČH Hornets po osemmesačnom študijno-pracovnom pobyte v Kanade. „Skončili sme štvrtí, pričom na prvé tri tímy sme vôbec nemali. S tímom Modrých drakov máme reálnu šancu získať titul. Zmenil som klub, ale zostal som v Košiciach. Navyše v partii hráčov, ktorá je poskladaná z košických odchovancov.”
NAOZAJSTNÝ DOSPELÁCKY ŽIVOT
Šport už v uplynulej sezóne nebol najväčšou životnou prioritou Miroslava Grutku. Na osem mesiacov sa presídlil do kanadskéhoVancouvru, potom sa na pár mesiacov vrátil domov, aby leto znova prežil v zámorí.
„Bola to otázka času, už som cítil, že sa blíži bod zlomu, keď sa neuživím len vodným pólom. Na Slovensku si chcem nájsť normálnu prácu, ktorá bude mať perspektívu. V Kanade som si chcel vylepšíť angličtinu a to sa mi podarilo.”
Teraz si hľadá zaujímavú prácu, ktorá by ho bavila. Popritom chce ešte pár rokov hrať vodné pólo. „Začnem žiť ten naozajstný dospelácky život a športu sa budem venovať na poloprofesionálnej báze. Nič sa však nezmení na tom, že keď skočím do bazéna, budem chcieť hrať čo najlepšie a budem chcieť víťaziť.”
