Nová zmluva, tréner i hlad po hokeji

Vyrástol na sídlisku KVP, od roku 2009 je však jeho život spojený so zámorím. Dvadsaťdvaročný hokejový reprezentant Slovenska Tomáš Jurčo vyhral v Amerike juniorskú ligu, farmársku AHL a je súčasťou úspešnej organizácie Detroit Red Wings. Za červené krídla odohral počas dvoch sezón celkovo 109 zápasov. S manažmentom 11-násobného držiteľa Stanleyho pohára uzavrel na konci uplynulého týždňa novú dvojročnú zmluvu, ktorá mu zaručí príjem 1,8 milióna dolárov.

„Nezobral som kvalifikačnú ponuku, ktorú som dostal na konci júna. S agentom sme tvrdili, že si zaslúžim trochu viac. Klub mal pri rokovaniach navrch, keďže vzhľadom na vek som sa ešte nemohol obrátiť na arbitráž. Všetko však smerovalo k tomu, že sa dohodneme a ja som rád, že zostávam hráčom Red Wings,“ komentoval Tomáš Jurčo okolnosti novej zmluvy v rozhovore pre košice:dnes.

Novým trénerom tímu sa stal Jeff Blashill, ktorý vás viedol na farme v Grand Rapids a pod ktorého vedením ste získali v AHL v sezóne 2012/2013 Calderov pohár. Čo to pre vás znamená?

Pre mňa je to veľmi pozitívna správa. U neho v tíme som bol hráčom do prvých dvoch útokov, rozhodoval som zápasy a mohol sa na mňa spoľahnúť. Nový tréner by mi mal veriť. Neznamená to však, že budem automaticky hneď veľa hrať – pozíciu pod jeho vedením si musím vypracovať. Určite však budem mať teraz väčšiu šancu presadiť sa ako pri trénerovi, ktorý chcel mať zo mňa iného hokejistu než naozaj som. Budem hladný po hokeji.

Autoritatívny kouč Mike Babcock, ktorý teraz v lete zamieril do Toronta, vás v uplynulej sezóne vnímal len ako hráča do štvrtého útoku. Na ľad ste sa dostali na šesť,sedem minút za zápas. Ako ste to znášali?

Musel som sa sústrediť na to, aby som neurobil chybu a mojou úlohou bolo iba nedostať gól. Odmalička som chcel byť v NHL, musel som to teda vydržať. Aj na majstrovstvách sveta v Česku bolo vidieť, že v klube som nedostal priestor hrať svoj útočný hokej. Na predchádzajúcu sezónu by som teda najradšej zabudol, bola najhoršia v mojej kariére. Chcem sa hokejom znova baviť a ukázať, že som tvorivý hráč, ktorý vie niečo vymyslieť a dokáže dať gól.

Hrávate s číslom 26 na drese. Prečo?

Také mi pridelili, keď ma v sezóne 2013/2014 vytiahli z farmy do prvého tímu Detroitu. Nemôžem povedať, že sa mi nejako extra páči, ale ani ho nemám za čo iné zameniť. Mám totiž  jediné obľúbené číslo, ku ktorému mám nejaký vzťah. Je to trinástka, s ktorou hrával v slovenskej extralige môj obľúbený hráč Arne Kroták, ale tú v Detroite mať nebudem, keďže nedotknuteľne patrí Rusovi Dacjukovi.

Detroit je označovaný ako nebezpečné a neprívetivé mesto, viac ako dvadsať rokov vraj nejnebezpečnejšie v USA. Pre útlm automobilovej výroby v júli 2013 dokonca vyhlásil bankrot. No ako hráčovi tímu NHL sa vám tam napriek tomu nežije zle, však?

Nemal som tam žiadnu nemilú skúsenosť, priamo v centre mesta sa aj tak nepohybujem. Bývam v apartmáne 25 minút od mesta v oblasti Royal Oak, je tam veľmi pekne a mám tam všetko, čo potrebujem. V Detroite sa však tiež pracuje na mnohých nových veciach, je to tam rozbúrané ako v Košiciach.

Ako sa vám jazdí po rozbúraných Košiciach?

Som najmä rád, že som doma, takže nič iné neriešim. Vychutnávam si domov, rodinu a kamarátov. Ale aj mne už doprava po meste začína liezť na nervy. Samozrejme, je to pre dobro všetkých Košičanov, oplatí sa počkať. Mne sa to však hovorí ľahko, lebo v auguste odídem do Ameriky, no vy si to tu ešte užijete.

Aké sú vaše obľúbené miesta v Košiciach?

Rád si posedím na terase na Hlavnej ulici. Moja priateľka Natália býva v Čermeli, tam je veľmi pekne. V Košiciach a okolí je veľa pekných miest. Som rád, že ich počas môjho letného pobytu môžem navštíviť.

V Košiciach makáte pod vedením kondičného trénera Daniela Kičuru. Ste typ hráča, ktorý potrebuje mať nad sebou trénera, aby všetko poriadne odtrénoval?

Nútiť ma rozhodne netreba, skôr ide o správnosť pri prevedení jednotlivých cvičení. Zameriavame sa na spevnenie chrbta, mal som problémy s platničkami. Rád trénujem s Danom Kičurom, náš vzťah je skôr kamarátsky, nie ako tréner-zverenec. On vie, že so mnou treba posrandovať, neviem byť na dvojhodinovom tréningu neustále len vážny.

Čo o Tomášovi možno neviete  

Veľmi rád sleduje filmy. Láka ho zahrať si raz v akčnej komédii. V uplynulej sezóne platil za každý gól sto dolárov na účet centra, ktoré poskytuje podporné služby pre bezdomovcov v Detroite. Dvakrát do týždňa si sám pre seba na hodinu prenajíma ľadovú plochu v košickej Crow aréne. „Hrám sa s pukom, strieľam si, udržiavam si cit v rukách. Chodím so sestrou Petrou, ktorá ma stiahla k hokeju, alebo s mojím najlepším kamarátom.“

Foto: Veronika Janušková