Silné výroky športovcov z olympiády v Riu

Agentúra SITA informovala o výrokoch, ktoré zazneli počas druhého súťažného dňa po otvorení Hier XXXI. olympiády v Riu de Janeiro. Vo výrokoch sa spomína ťažký život v Kosove, život v olympijskej dedine, ruská ruleta, družička či fúzy pre šťastie.

Kosovská vlajkonosička Majlinda Kelmendiová po zisku zlata v džude žien do 52 kg.

„Veľa to pre mňa znamená. Prežili sme vojnu. Niektoré deti u nás stále nevedia, kam sa podeli ich rodičia. Nemajú čo jesť, nemajú notebooky alebo knihy do školy. A ja som teraz olympijská víťazka z tejto krajiny, čo je veľká vec. Keď ste z Kosova, veľa životných príležitostí sa vám neponúka.”

Brazílsky šermiar Guilherme Toldo.

„Šerm nie je ako plávanie, lukostreľba alebo atletika, kde ide o čas, body alebo vzdialenosť. U nás ako v džude alebo tenise potrebujete niekoho poraziť, ide tu o život. Pre mňa je to na športe tá najlepšia vec.”

Grécka strelkyňa Anna Korakakiová, bronzová vo vzduchovej pištoli 40.

„S medailou som nepočítala. Po tréningu, ktorý som absolvovala, som to videla na finále. Pravidlá zavedené po olympijských hrách v Londýne však spravili z nášho športu ruskú ruletu. Neviete, čo sa môže stať.”

Britský džudista Colin Oates o realite športovca, ktorý sa rozlúčil so súťažou.

„Teraz bude mojou úlohou nosiť vodu, hovoriť povzbudzujúce slová a robiť všetko, aby moji kolegovia z tímu získali nejakú medailu.”

Americká cyklistka Mara Abbotová po úniku v pretekoch žien s hromadným štartom, z ktorého vzišlo len štvrté miesto.

„Nemohla som tomu uveriť, že ma dostihnú 200 metrov pred cieľom. Zrazu som si uvedomila: Bože, ono sa to naozaj stane. A predbehli ma.”

Austrálčanka Catherine Skinnerová po víťazstve v trape žien.

„Bola som večnou družičkou. Mám niekoľko strieborných medailí, pár bronzových, ale zlato prišlo až teraz. Je vykúpené množstvom sĺz a hnevu. Doma si teraz určite veľa ľudí hovorí: Vidíš, vraveli sme ti. Nikdy nevieš, čo sa stane.”

Taliansky vodnoslalomár Giovanni de Gennaro o tom, ako sa ocitol v Riu.

„Fúzy som si nechal rásť od januára, keď som videl novozélandského basketbalistu Stevena Adamsa z NBA. Potom ma vybrali do olympijského tímu a už som si ich nechal, veď mi priniesli šťastie. Nedám ich dolu.”

Portugalský futbalista Tomas o živote v olympijskej dedine.

„Zabávam sa na tom, keď vidím svetoznámych športovcov ako obyčajných ľudí. Na ihrisku sú výnimoční, ale mimo neho sa správajú úplne jednoducho. Hrajú PlayStation, biliard, stolný tenis s ľuďmi z celého sveta. Nazbieral som tu množstvo príbehov, niektoré sú dosť intímne a podelím sa o ne len s priateľmi.”

Rebecca Tavová o tom, ako sa stať dobrou ragbistkou.

„Chytiť loptu. Ak to dokážete, ste na dobrej ceste.”

(SITA)
Foto: sita