Štyri sekundy od Madeiry, desať od Ria
Na dobrú vec môžete prispieť aj vy. Príbeh tohto Košičana svedčí o tom, že šport môže pohltiť aj tých, čo majú zdravotný hendikep. Miroslav Šušnyák sa narodil s postihnutím pravej nohy. Zamiloval sa však do plávania a ako slovenský reprezentant má medzi telesne postihnutými plavcami za sebou úspechy a pred sebou veľké výzvy.
Od narodenia má problém s pravou nohou. Na lýtku má nevyvinuté svalstvo. Deformované má chodidlo aj kosti. „Po narodení som mal postihnuté obe nohy. Ako štvormesačného ma operovali po prvý raz. Ľavá noha sa dala do poriadku. Pravú mi operovali päťkrát, ale nevedeli ju dať dokopy,“ povedal nám sympatický Košičan.
„Pred piatimi rokmi mi jeden špecialista v Žiline povedal, že dnes by to vedeli vyriešiť banálnou operáciou, lenže pred 25 rokmi tú metódu nepoznali. Teraz ju už absolvovať nemôžem. V minulosti mi rezali hlavné cievy, ak by to spravili ešte raz, je len polovičná šanca, že sa uchytia. Potom by mi nohu od kolena museli amputovať, a to nechcem.“
Bez plávania pribral 40 kíl!
K bazénu a plávaniu sa dostal na základnej škole, keď v druhom ročníku šiel so spolužiakmi na plavecký kurz. Tam si ho vyhliadol tréner Ivan Šulek. „Odvtedy som plával do osemnástky. Prišla puberta, pri dvoch tréningoch denne mi to liezlo krkom. Chcel som si užívať život, ale po troch rokoch som dostal rozum a vrátil sa do bazéna.“
Miro počas troch rokov športovej pauzy brutálne pribral. Jeho váha vybehla na 110 kilogramov! „Už som sa však naozaj necítil príjemne. Za pol roka som bol tam, kde predtým, na sedemdesiatke. A tú váhu si držím stále,“ smeje sa mladý muž.
Dnes trénuje trojfázovo. Ráno a večer pláva, počas dňa sa ešte pod dohľadom trénera pripravuje v posilňovni. Je štvornásobným juniorským majstrom sveta v New Yorku a štyri razy bol aj juniorským vicemajstrom sveta v Johannesburgu. Dva razy štartoval na svetovom šampionáte seniorov.
Za rok a pol sa zlepšil o 25 sekúnd
V máji sú majstrovstvá Európy hendikepovaných plavcov na Madeire. Do limitu mu chýbajú štyri sekundy. A na adekvátnu prípravu mu zase chýbajú finančné prostriedky. Zverenec trénera Juraja Skálu má šancu, že sa prebojuje aj na paraolympiádu v Rio de Janeiro, na nominačný limit stráca desať sekúnd. V lete by mohol štartovať na Svetovej univerziáde v Chorvátsku. V takom prípade by štúdium na bezpečnostnom manažmente tento rok nekončil, štátnice by odložil o rok. Jeho disciplínou je kraul a podľa možností najdlhšie trate.
„Aj keď splním limit do Brazílie, ešte stále nemám účasť na olympiáde istú. Teraz ma prioritne zaujíma európsky šampionát. Niekto si povie, že štyri sekundy straty na limit na 400 voľný spôsob je veľa. Ale ja som za rok a pol zlepšil svoje časy asi o 25 sekúnd. Teraz som na štyristovke zaplával čas 4,53 a limit na ME je niečo cez 4,48. To by som po tvrdej príprave mohol spraviť,“ optimisticky hovorí.
Pre úspech robí maximum
„Na dvojtýždňové marcové sústredenie s trénerom pred ME potrebujem asi 2200 eur. Musím si zaplatiť letenky, ubytovanie, stravu, fitnescentrum, trénera a rezervovanie dráhy v 50-metrovom bazéne, aby mi tam neplávali turisti. Je to drahé, lebo v Európe sa v marci v otvorenom bazéne plávať nedá. Takže zrejme to bude Thajsko. Budem vďačný, ak ma ktokoľvek podporí v rámci mojej zbierky na internete. Pre úspech robím na tréningu úplne všetko.“ Mira môžete podporiť na stránke www.startovac.cz.
Trénuje so zdravými
V Košiciach sa Miro pripravuje so zdravými plavcami. Spočiatku trénoval s telesne postihnutými, ale ich tréningy boli vraj slabšie. „Chcel som, aby som sa ťahal s najlepšími košickými plavcami. Som s nimi roky, dá mi to určite viac. Mám aspoň motiváciu navyše, tlačia ma k lepším časom. Dokonca som štartoval na majstrovstvách Slovenska so zdravými plavcami.“
Foto: archív mš
Odporúčané články
Slovenskí hádzanári sú po dvoch zápasoch kvalifikácie EHF EURO 2026 stále bez bodu. Po prehre v Maďarsku podľahli doma Čiernej Hore 35:38 (18:21) a skomplikovali si postupové šance na najbližší európsky šampionát.
Dnešný zápas medzi FC Košice a Slovanom Bratislava priniesol presne to, čo fanúšikovia futbalu očakávali – emócie, drámu aj gólové momenty. Duel dvoch rozdielnych svetov slovenského futbalu skončil remízou 1:1, no priebeh stretnutia zanechal v divákoch množstvo zaujímavých dojmov.